Jdi na obsah Jdi na menu
 


ČIČAVA

30. 7. 2008
Cesta hore nebola dlhá. Z dediny trvalo mierne stúpanie asi 15 minút. Začiatok cesty (z východnej strany od parkoviska) viedol okolo miestneho cintorína, na ktorom sú pochovaní aj bývalí majitelia hradu. Hore sa dostanete aj cestou cez dedinu, autom sa dá výjsť pekne vysoko.Obrazek
Po pár metroch sa nám odhalila budova pod hradom, ktorá slúžila ako archív zemplínskej župy, v 19. storočí ako starobinec a potom ako základná škola.
Pri zrúcanine je nádvorie, na ktoré sme vstúpili dierou v hradnej stene.

HISTÓRIA
Ľudia hradný kopec vnímajú len ako hrad. Málokto tuší, že je tam v zemi ukryté množstvo dokladov od mladšej doby kamennej cez mladšiu a neskorú dobu bronzovú, keltské osídlenie v mladšej dobe železnej a Slovanov až po stredovek.
V roku 1270 kráľ Štefan V. daroval šľachticovi Rainoldovi majetok Čičva. V darovacej listine sa neuvádza, že by súčasťou panstva bol aj hrad. No v listinách kráľa Žigmunda (1410 a1414), ktorými potvrdil vlastníctvo panstva Čičava šľachticom z Rozhanoviec, je napísané, že k panstvu patrí aj hrad Čičva. Prvá písomná správa o hrade je z roku 1361. Spravoval ho vtedy kastelán Mikuláš, z poverenia šľachticov z Rozhanoviec. Hrad Čičva mohol vzniknúť z iniciatívy uhorských kráľov v 12. storočí. Bol strážnou pevnôstkou pri priesmyku Poľská brána. Zohrával dôležité postavenie na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste od Sárospataku cez Stropkov smerom do Poľska. Šľachtici z Rozhanoviec dokázateľne sídlili na čičvianskom hrade v prvej polovici 14. storočia.
V polovici 14. storočia boli hlavnými časťami hradu kamenná veža, cisterna v severnej časti hradného areálu a palác v južnej časti. V tom čase si dali zemepáni postaviť hrad a hradný palác vo Vranove, ktorý im poskytoval pohodlnejšie bývanie. V roku 1527 za Drughetovcov bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl a podpálil. Pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad však znovu opravili a zrenovovali.V roku 1684 ho dobyli Tőkőliho vojská. Neúspešným obrancom bol vtedajší majiteľ Žigmund Drughet. Hrad sa dostal do rúk povstalcov. V roku 1704 sa ho zmocnili vojská Františka Rákocziho II. Poškodené časti opravili a hrad zabezpečili. V rukác
h rákociovských povstalcov bol až do roku 1711. Vtedy ho brigádny veliteľ Rákocziho vojska, gróf František Barkóci vydal bez boja cisárskym vojskám a sám sa k nim pridal. Generál Laucken, veliteľ cisárskych vojsk, dal hrad zbúrať, pretože už nemal vojensko-strategický význam. To bol jeho definitívny koniec a odvtedy je v ruinách.

Podľa legendy sa na hrade viedla kniha, do ktorej sa zapisovali najväčšie klamstvá a najväčší klamári.Obrazek

BALADA O VOJTEŠKOVI

 (Vojteško sa chystá do boja proti starým Maďarom.)

 Na dubrave havrani

 prežalostne vijou.

 Azda sa to Slaviani

 s nepracelem bijou.

 S nepracelem, co naše

 chce rabovac salaše.

 Chlapci duškom s'edajme

 na bystré koníky.

 Kraj si hubic nedajme

 skrze tote zbojníky,

 co nam lecjak krev pijou

 a s jích pánem z nej tyjou.

 Za mnou, chlapci, len za mnou:

 tam jsou pri Bodroku.

 S povetricou náramnou

 lecme jim do sboku,

 žeby mi jich pobili

 a na kusy zdrobili.

  Vojteškova manželka Choteška ho odrádza, aby nešiel. On predsa len ide. A Choteška ho zatiaľ čaká a vyzerá na hrade Čičava.

 Tu ho každy dzeň čekám

 na vysoké skále.

 Tu naň myslím, tu klekám

 k svaté Boha chvále,

  aby sa mi nestracil,

 ale zdravý navrácil.

  Šuhaji sa už vracajú. Choteška ich zastaví. Vravia jej, aby ho nečakala, lebo:

 Spad on v šarce zranený,

 od nás darmo bránený.

Obrazek

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář