Jdi na obsah Jdi na menu
 


Svetová realistická literatúra

8. 1. 2010

 Realizmus (gréc. Realis – skutočný) – umelecká metóda zobrazenia skutočnosti, reálneho života, ľudských vzťahov a charakterov

 Typickou pre 19. storočie sa stala priemyselná revolúcia – hospodársky a technický prevrat, ktorý spôsobil masové zavádzanie strojov do výroby. Zvýšila sa tým produktivita práce, počet robotníkov, priemysel sa postupne v niektorých krajinách (hlavne v západnej Európe – v Anglicku, Belgicku, Nemecku) stáva dominantným odvetvím hospodárstva.

 Za rozvojom priemyslu zákonite stojí rozvoj prírodných vied a návrat k rozumu, empírii a experimentom

 Rozvoj prírodných vied našiel ohlas aj v pozitivizme (August Compte) – zdôrazňuje objektívne poznanie skutočnosti, za skutočné považuje len to, čo sa dá zmyslami overiť a skúsenosťou alebo experimentom dokázať. Mal veľký vplyv na literatúru a umenie vôbec

 Typická realistická postava – obyčajný človek, typické charaktery v typických spoločenských podmienkách

 Realizmus predstavuje v dielach postavy zo všetkých vrstiev, začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristrokracie

 Podobne ako romantici, aj realisti majú kritický postoj k spoločnosti, spoločenskému systému

 Kritická analýza nedostatkov v spoločnosti sa nevyhýba tabuizovaným témam, ako prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nevery

 Romantici – kritika spoločnosti vyúsťuje do individuálnej vzbúry

 Realisti – vychádzajú z objektívnej skutočnosti, ku ktorej majú racionálny postoj

 Realistickí autori – boli kritikmi, žalobcami, zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije nielen v zhode, ale aj v ustavičných konfliktoch

 Základným zobrazovacím postupom je typizácia – v jednom človeku sú všeobecné charakteristické znaky istej spoločenskej vrstvy, skupiny

 Využívali iróniu a satiru

 Pre realistov bol rozhodujúci zmysel pre skutočnosť, ktorý vyjadril originálnym spôsobom a oživil skúsenosťami z vlastného života

 Ako literárny druh sa rozvíjala próza – poviedka, novela, román

 Dôraz sa kladie na drobnokresbu – detail, podrobný opisprostredia alebo postavy

 Realizmus rozlišujeme:

- Kritický realizmus – umelecký smer, v ktorom je zosilnený rys kritickosti

- Opisný realizmus – jeho pohľad na skutočnosť je v porovnaní s kritickým realizmom vonkajší, bez preniknutia do hĺbky

 

 

 

Anglická literatúra

 

 Charlotte BrontëováJana Eyrová – príbeh siroty, ktorú príbuzní odložia do sirotinca. V sirotinci dospeje, stane sa učiteľkou, no v túžbe po plnohodnotnejšom živote odchádza do Thornfieldu, domu pána Edwarda Rochestera, aby sa starala o jeho údajnú dcéru Adelku. Jana sa však do pána Rochestera zamiluje, no po zistení, že má bláznivú manželku, s ktorou sa nemôže rozviesť, odchádza z Thornfieldu preč. Na svojej ceste spoznáva svoje sesternice a bratranca Johna, ktorý ju požiada o ruku. Ponuku odmieta a vracia sa k pánu Rochesterovi, ktorý prišiel o zrak, ruku aj manželku pri požiari Thornfieldu.

 

 Emily BrontëováBúrlivé výšiny – realisticky zobrazuje vzťahy ľudí na vidieku. Opisuje nešťastnú lásku Catherine a Heatcliffa. Heatcliffa privádza do rodiny Earnshawovcov Catherinin otec. Veľmi si ho obľúbi, no po smrti z neho Chatherinin brat Hindley robí sluhu. Heatcliff je plný nenávisti a keď počuje Catherine, že sa chce vydať za Edgara Lintona, odchádza z Búrlivých výšin preč. Vracia sa po rokoch ako bohatý človek, ktorý získava od alkoholika Hindleyho Búrlivé výšiny a chce získať aj Catherine. Edgarova sestra Izabela sa zamiluje do Heatcliffa a spolu s ním ujde, splodí syna Lintona a umiera sama. Aj Catherine umiera pri pôrode a Heatcliff sa rozhodne pomstiť Edgarovi tak, že využije syna, aby sa do neho zamilovala Edgarova dcéra Catherine. Linton má však podlomené zdravie a umiera veľmi skoro po svatbe. Mladá Catherine ostáva na Búrlivých výšinách ako rukojemníčka, ktorá každého nenávidí. Začne učiť Hindleyho syna Haretona čítať, zamiluje sa do neho a vezmú sa. Heatcliff umiera sám a šťastný, že sa konečne stretne s Catherine.

 

 Charles Dickens – syn úradníka, ktorý sa kvôli dlhom dostal do väzenia

- ako dieťa si privirábal v továrni na krémy

- vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou, čítal staré romány a chodil do múzea

- ako pätnásťročný bol pisárom v kancelárii právneho zástupcu, neskôr reportérom

- v roku 1837 sa oženil s Catherine Hogarthovou a mal s ňou 10 detí

- Pamäti klubu Pickwikovcov – zobrazuje Anglicko v 19. storočí. Obžaloba anglického zákonodárstva a justície.

- jediný Dickensov humoristický román, ktorým získal celosvetovú slávu

- vznikol ako sprievodný text k obrázkovému seriálu karikaturistu Seymoura

- vystupuje v ňom takmer 120 hlavných a viac ako 90 vedľajších postáv – ich vykreslením Dickens dokázal svoj pozorovací talent a charakterizačné umenie

- román sa skladá z 57 kapitol, ktoré sú voľným sledom príbehov, čo zažili členovia klubu Pickwickovcov na svojích cestách po Anglicku.

- Členovia Pickwickovho klubu boli Jozef Smiggers – stáli miestopredseda , Samuel Pickwick – generálny predseda, Tracy Tupman – člen , Augustus Snodgrass – člen, Nathaniel Winkle – člen.

- ich cieľom je bližšie spoznať život, prežívajú mnoho komických a dobrodružných príhod, spoznávajú veci, o ktorých nemali vo svojej meštianskej izolovanosti ani potuchy

- idylické opisy Anglicka sa striedajú s opisom sociálnej nespravodlivosti, podvodov, vydieračstva, s kritikou anglického súdnictva

- Pán Pickwick je rojko, dobrák, ktorý chce naprávať krivdy, ale často sa dostáva do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi zdravým sedliackym rozumom. Pod jeho vplyvom sa mení komická figúrka pána Pickwicka na charakternú postavu, ktorú vydiera advokátska firma. Nechá sa radšej zavrieť do väzenia, ako by mal platiť vydieračom.

- klub sa napokon rozchádza, členovia sa oženia a usadia a všetko sa končí tak, aby boli všetci spokojní

- Oliver Twist – odhaľuje pokrytectvo spoločnosti, dielo je obžalobou anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach.

- cez osudy osirelého chlapca vniká do prostredia najbiednejších vrstiev

- hlavná postava, Oliver, je sirota, ktorú vychovávali rôzni ľudia. Pracuje najprv u trhlára, neskôr sa dostane do mesta, kde sa stáva zlodejom. Vďaka radu šťastných náhod spozná svoju bohatú rodinu.

- David Coperfield – autobiografické črty

- David je od malička ponižovaný nevlastným otcom, ktorý ho nakoniec pošle do internátnej školy, kde taktiež musí znášať fyzické a psychické týranie zo strany riaditeľa. Po matkinej smrti musel školu opustiť, odišiel do Londýna, neskôr do Doberu, kde ho vychováva sestra jeho skutočného otca. Po právnických štúdiách odišiel na vidiek, po smrti prvej manželky si berie skutočnú lásku, Agnes.

- Malá Doritka – Malá Amy vyrástla aj so súrodencami vo väzení, kde žili so svojím otcom, zavretým pre dlhy. Hoci Amy bola útla a drobná, bola obetavá, otca mala rada, pomáhala rodine, jej obetavosť prijímali ostatní ako samozrejmosť. U pani Clennanovej spozná jej syna Arthura, ktorý pomôže Amy vypátrať príbuzných, po ktorých zdedili majetok. Tí sa však znova dostanú na ulicu a do väzenia posadia aj Arthura. Vysvitne, že Arthur nie je syn pani Clennanovej, ale v závete všetok majetok odkazuje jeho skutočnej matke. Arthur sa nakoniec dostane z väzenia, spáli dokument o dedičstve a spolu s Doritkou vykročia do skromného života.

- Veľké nádeje, Ťažké časy – ďalšie sociálnokritické romány

- Vianočné knihy – rozpzrávky, z ktorých vyžarovala láska, zdôrazňovali pozitívne ľudské vlastnosti

 

 

Francúzska literatúra

 

 Henri Beyle – Stendhal – majster psychologického románu, predstaviteľ kritického realizmu

- nenávidel aristokraciu, preto bojoval v napoleonových vojskách, neskôr napísal aj jeho životopis

- Červený a čierny – vznikol na základe skutočnej udalosti

- odhaľuje spoločenské a historické korene túžby človeka po majetku a moci

- poskytuje obraz rozvíjajúcej sa meštianskej spoločnosti

- čierna – symbolizuje spoločnosť, je považovaná za predstaviteľku cirkevného tmárstva a despotizmu, ktoré nedovoľuje dôstojne žiť a naplno všetko prežívať, a núti k pretvárke a klamstvu

- červená – symbol ľudskej túžby po plnom a vášnivom živote

- Julien Sorel – syn tesára – sa nemieni uspokojiť so svojím nízkym spoločenským postavením a rozhodne sa vyšvihnúť vyššie. Na ceste za svojím cieľom využíva pretvárku, úskoky aj ľúbostné pletky. Začína ako vychovávateľ v rodine starostu, pána de Renal. Stane sa milencom jeho manželky, ale neskôr ho zláka vojendká kariéra. Po páde Napoleona sa rozhodne vstúpiť do seminára a stať sa kňazom. Po nezhodách s predstaveným odchádza a stane sa tajomníkom markíza de la Mole. Zapletie sa s jeho dcérou Matildou, ktorá s ním otehotnie, a tak markíz dáva súhlas na sobáš. Vtedy však príde list od pani de Renal, ktorý odhaľuje Julienov charakter. Julien sa pokúsi svoju bývalú milenku zastreliť. Ťažko ju poraní a odsúdia ho na trest smrti. Na súdnom preocese vykričí porotcom svoje pohŕdaniespoločnosťou, v ktorej žil.

- Kartúza parmská – hlavný hrdina Fabrizzio del Dongo je mladým talianskym šľachticom, u ktorého sa opäť prejavuje klasický Stendhalovský konflikt mladého hrdinu. Fabrizzio v sedemnástich rokoch zažíva posledný odlesk Napoleonovej vlády. Utečie do Francúzska a chce sa pridať k napoleonskej armáde, ku ktorej sa pripojí až v Belgicku, pred bitkou u Waterloo. Popis bitky u Waterloo je všeobecne považovaný za najslávnejší literárny úsek 19. storočia. Stendhal zachytáva konkrétne prostredie boja očami mladého neskúseného človeka. Po bitke sa vracia do Talianska kde na radu vojvodkyne Sanseverinovej nastupuje Fabrizzio na cirkevnú dráhu pod ochranou ministra Mosca. Avšak Fabrizzio nedokáže skrývať svoje charakterové rysy a nadšenie pre slobodu. Dostáva sa do najvyššej spoločnosti, kde prejaví svoju vášnivú povahu a prežíva milostné dobrodružstvá, ktoré sa stávajú príčinou jeho pádu. Ani v tomto románe nechýba veľká láska, ktorá však sama o sebe nemôže Fabrizziovi priniesť východisko zo stiesňujúcej situácie. Clélia, jeho milá je totiž dcérou žalárnika a Fabrizzio väzeň. Ku koncu ale dochádza k naplneniu lásky, vývoj ďalších rokov je zhustený až nakoniec vyústi k Cléliinej smrti a Fabrizzio sa uchýli do kláštora, kde onedlho zomrie.

- Lucien Leuwen – Lucien disponuje všetkým, čo by mu mohlo zaistiť pohodlný život. Je však nespokojný, pretože nesúhlasí s tým, aby mu jeho otec pripravil cestičku a zariadil všetko potrebné. Stráca záujem o všetko, čo sa deje okolo neho.

 

 Honore de Balzac – túžil preniknuť do aristokratických kruhov, vyštudoval právo

- zakladateľ kritickorealistického románu vo francúzskej literatúre

- dlhy a vysíľujúca práca mu podlomili zdravie

- pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou, Evelínou Hanskou

- Ľudská komédia – obsahuje 97 románov a poviedok rozdelených do 3 cyklov

- zobrazuje francúzsku spoločnosť 19. storočia

- predhovor k ľudskej komédií sa stal manifestom realistického umenia

- v tomto cykle vystupuje 2500 postáv, mnohé z nich sa vyskytujú vo viacerých románoch, čo dodáva dielu jednotu, plnosť a rytmus

- 1. Štúdie mravov - osvetľujú sociálnu situáciu vo Francúzsku

- majú 6 častí – diela zo súkromného života, zo života kraja, z parížskeho, politického, vojenského a vidieckého života

- zahŕňajú romány: Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán, Sesternica Beta, Bratranec Pons, GobseckOtec goriot

- Gobseck – vykreslil typ úžerníka, tvrdošíjne sa držiaceho svojích zásad

- Otec Goriot – román o ľudskej bezcitnosti

- vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý, ani zlý, spoločnosť ho kazí

- v úvode Balzac využil drobnokresbu – pri opise penziónu, v ktorom býva otec Goriot

- v románe vystupuje mnoho postáv, s ktorými sa stretneme aj v ďalších dielach

- hlavnou postavou je bohatý obchodník – otec Goriot. Má dve dcéry. Jedna sa vydá za boróna, druhá za bankára. Aby sa vydajom dostali do vyšších kruhov, otec im dal celý svoj majetok a presťahoval sa do chudobného penziónu. Jeho dcéry sú však nevďačné a hanbia sa zaňho. On nechce vidieť, ako ho zneužívajú, platí za ne dlhy. Je zaslepený láskou k nim. Sám žije v chudobe a biede. Goriot umera sám, bez svojich dcér, ale už precitnutý a sklamaný z ich charakteru. Tie neprídu ani na pohreb, pošlú len prázdne koče, aby sa previezli okolo.

- zaujímavá je postava Rastignaca (študent a schudobnený šľachtic), ktorá sa počas deja mení. Spočiatku voči otcovi Goriotovi odmeraný, ale keď ho lepšie spozná, začne sa k nemu správať ako priateľ. Úsilie dostať sa do vyššich kruhov zatieni jeho dobré predsavzatia.

- román sa končí jeho výzvou spoločnosti: „ A teraz uvidíme, kto z koho.“

- 2. Filozofické štúdie – romány Šangrénova koža, Hľadanie absolútna, Červená krčma

- Šangrénova koža – námet čerpal z orientálnych rozprávok. Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, lebo nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle. Istý starinár mu predá osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, ale koža sa zmenšuje. Tým sa kráti aj jeho život. Nakoniec zomiera zo strachu zo smrti.

- 3. Analytické štúdie – Rozmarné poviedky, Malé strasti manželské, Fyziológia manželstva

 

 

 Gustave FlaubertPani Bovaryová – autobiografické prvky

- dej sa odohráva v polovici 19. storočia v mestách Tostes a Jonvill-l´Abbye

- Zobrazuje tragický príbeh mladej manželky, ktorá je roztrpčená nešťastným výdajom a všednosťou života. Pani Bovaryová sníva o nespútanej a veľkej láske.

- Emma, dcéra statkára, sa vydá za vdovca Charlesa Bovaryho. Ten ju miluje, no stáva sa z neho ťažkopádny a pokojný manžel. Charles prijíma novú prácu vo väčšom meste Jonville - l´Abbaye. Pri prvej spoločnej večeri sa Emma zoznamuje s Leónom, ktorý sa živí ako pisár. Emme a Charlesovi sa narodí dcérka Berthe. Emma je z toho nešťastná. Chcela mať syna, ktorý by nemusel znášať nudný život ženy. León Emmu pravidelne navštevuje a vyznáva jej lásku. Jonville sa mu však zunuje, a preto ho opúšťa. Jedného dňa prichádza k Bovaryovcom Rodolpho Boulanger de la Huchette, do ktorého sa Emma veľmi zamiluje, ale on sám jej lásku neopätuje. Je pre neho len hračkou. Raz sa Charles a Emma vyberú na operu, kde stretnú Leóna. Emma sa s ním začína tajne stretávať a svoje schôdzky začína predlžovať na niekoľko dňové výlety. Emma sa kvôli dlhom dostáva pred súd. Zúfala prosí o pomoc Leóna, ale ten nemá peniaze. Nepomáha jej ani Rodolpho. Zúfalá si siaha na život. Charles sa po jej smrti dozvedá o jej nevere a od žialu zomiera.

- Citová výchova – nenaplnená láska študenta k vydatej žene

- zobrazuje sklamania z veľkých snov a túžob po roku 1848

 

 

 Guy de MaupassantMiláčik – Georges Duroy, ktorému nevyšla vojenská kariéra, sa s pomocou priateľa stáva redaktorom parížskych novín. Vďaka milostným aféram sa vyšvihne z biedneho prostredia do vládnucích kruhov. Mení si meno na Du Roy a dobýva srdcia žien, aby ich vzápäti pošliapal.

- Mont – OriolMladá Catherine, manželka bohatého obchodníka, prichádza do kúpeľov. Stretáva Paula Bretigniho, bratovho priateľa, do ktorého sa zamiluje. Na statu Oriolovcov nájdu nový prameň, ktorý Catherinin manžel využije, aby postavil nové kúpele Mont – Oriol. Catherine má problém otehotnieť, no po roku tajného mileneckého vzťahu čaká Paulovo dieťa. Paul v nej však už nevidí tú ženu, ktorú miloval, jej telo mu pripadá znetvorené. Nakoniec ju opustí, ožení sa s dcérou statkára Oriola a svoju dcéru ani neuvidí.

- zosmiešňuje honbu za majetkom

 

 

 

 Naturalizmus – snaží sa vystihnť tzv. životnú pravdu, človeka chápe ako súčasť prírody, ako tvora determinovaného (predurčeného) pôsobením dedičnosti alebo vplyvom prostredia, skutočnosť zobrazuje surovo v celej jej nahote

 

 Émile Zola – zobrazoval hlavne ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov, ktoré veľmi dobre poznal

- v jeho diele cítiť silné realistické tendencie, sociálny a humanistický akcent

- Zabijak – kľúčové dielo naturalizmu

- Zola v tomto románe upozornil na zlé podmienky robotníkov a na zhubné následky alkoholizmu, ktorý je skutočný zabijak

- vyvoláva hlboké a otrasné dojmy, zodpovedajú tomu aj jazykové prostriedky – vulgarizmy a argot

- Dedinčanka Gervaise prichádza s dvoma deťmi do Paríža, kde pracuje ako práčka. Čoskoro sa vydá za bezstarostného Coupeaua. Spočiatk usa im darí dobre, narodí sa im dcéra Nana, práčovňa prosperuje. Obrat nastane, keď sa Coupeau zraní pri páde zo strechy. Dlhodobo sa lieči, odvykne si od práce, prepaadne alkoholu, utráca peniaze z podniku, chátra a zomiera ako ľudská troska. Aj Gervaise rieši bezútešnú situáciu alkoholo. Úpadok sa zavŕši, keď sa z Nany stane pobehlica. Gervaise napokon zomiera v odpornom brlohu ako žobráčka.

- Nana – Nana, dcéra alkoholikov, vyrastla na ulici. Román začína v divadle, kde Nana hrá rolu Venuše. Býva so slúžkou Zoe v podkrovnom byte a jedinou útechou v situácii bez peňazí jej je syn Ludvik. Vďaka postave Venuše však za ňou začína chodiť viac návštev, od ktorých má všetko čo chcela. Jej čaru podľahne aj veriaci gróf Muffat, ktorý ju považoval za zosobneného diabla. Ona sa však zamilovala do chudobného herca Fontana, ktorý bol k nej hrubý a vzal jej všetky peniaze. Vrátila sa k Muffatovi, no začala ho podvádzať. ten sa z toho zrútil a ona odišla. Jedného dňa sa však vrátila kvôli smrti umierajúcemu synovi. Od neho chytila osýpky a zomrela sama v hotelovej izbe.

- Brucho Paríža, Germinal

 

 

 

Ruská literatúra

 

 V Rusku je špecifická situácia – vláda cára, nevoľníctvo

 Priemysel sa rozvíja len veľmi pomaly, pretrváva tradičný agrárny spôsob života

 Časté sú roľnícke povstania, ale aj vzbury šľachty proti absolutizmu cára

 V mestách prekvitá uplatkárstvo, pokrytectvo a udávačstvo

 Hlavným problémom doby sa stáva budúci osud krajiny

 

 Nikolaj Vasiljevič Gogoľ – pochádzal zo zvzdelanej statkárskej rodiny, pôsobil ako úradník aj ako učiteľ histórie

- často sa zdržiaval v zahraničí, napr. v Čechách, ku koncu života prepadol náboženským náladám a mysticizmu

- Večery na laze neďaleko Dikaňky – poviedky

- Petrohradské (Peterburské) poviedky – zbierka poviedok

- hlavnými postavami sú úradníci, umelci, ľudia ponižovaní s existenčnými problémami

- Revízor – príbeh sa odohráva v provinčnom mestečku počas 24 hodín

- hra o strachu, ktorej jedinou kladnou postavou je smiech (využíva sa v nej tzv. smiech cez slzy)

- kritika spoločenských pomerov v Rusku a ľudských charakterov zdeformovaných mocou a peniazmi

- hra má svoj pôvod realite súdobého Ruska a bola nepriaznivo prijatá úradmi

- zámena postáv nie je účelom a zámerom diela, je to len stavebný prvok, vďaka ktorému sa rozvíja charakterová komédia

- hra má 5 dejstiev

- Mestský kapitán dostane od známeho dopis, v ktorom je upozornený, že do mesta príde revízor. Všetkých úradníkov aj honoráciu, ktorí sú zodpovední za vykonávanie svojich úradov (kapitán, správca nemocnice a starobinca, prednosta pošty, školský inšpektor, miestni statkári) to vydesí, pretože každý z nich má kvôli niečomu zlé svedomie. Obávajú sa odhalenia svojich pochybení, podvodov, úplatkov a neporiadku. Všetci sa pripravujú na príchod revízora a snažia sa pred sebou vymyslieť ospravedlnenie, prečo veci nie sú v poriadku.  Za revízora považujú petrohradského úradníka Chlestakova, ktorý sa práve ubytuje v miestnom hostinci. Neplatí za služby a ubytovanie a hostinský sa ho chystá vyhodiť. Mestský kapitáv v presvedčení, že je revízor, vyplatí za neho dlh v hostinci a pozve ho k sebe domov. Chlestakovovi to vyhovuje, votrie sa do ich priazne, pri večeri sa chvastá svojimi známosťami s ministrami a spisovateľmi. Vymámi značnú časť peňazí, zvedie manželku hajtmana, požiada o ruku jeho dcéru... Po Chlestakovovom náhlom odchode do Petrohradu za strýkom, prednosta pošty otvorí dopis, ktorý napísal Chlestakov priateľovi a v ktorom všetko popisuje, vysmieva sa predstaviteľom mestečka. K tomuto sklamaniu pribudne aj nové zdesenie z toho, že do mesta práve prišiel pravý revízor. Nemou scénou ustrnutých predstaviteľov mesta sa hra končí.

- Mŕtve duše – nedokončený spoločenský román

- jeho ťažisko tvoria prenikavé charaktery jednotlivých postáv – ľstivý a lakomý Čičíkov majstrovsky využíva súdobé pomery v Rusku na vlastné obohatenie

- osobitnou črtou románu sú lyrické vložky, opisy prírody a reflexie (o povinnostiach nevoľníkov, o Rusku a pod.)

- Záhadný úradník Čičíkov cestuje po ruskom vidieku a prehovára statkárov, aby mu predali „mŕtve duše“, teda nevoľníkov, ktorí zomreli, ale v úradných listinách figurujú ako živí. Čičikov bol úradníkom, neskôr pracoval na colnici odkiaľ ho za podvody vyhodili. Chce s dušami ďalej podnikať – dať ich do zálohy alebo dostávať na nich dotácie v inom kraji. Na svojich cestách stretáva celý rad statkárskych a úradníckych typov. Po návrate do mesta ho zatkne polícia a uväznia ho. Čičikov prosí miestneho dobrosrdečného boháča Murazova aby sa zaňho prihovoril a ospravedlňuje sa za to, že bol zaslepený vidinou bohatstva. Sľubuje, že už bude žiť skromným životom. Murazov mu prináša slobodu pod podmienkou, že opustí mesto. Čičíkov opúšťa Guberniu so zámerom pokračovať vo svojich aktivitách inde.

- Ženba – komédia v 3 dejstvách

- mladosť a dravosť súperia so životnou skúsenosťou a spomienkami na časy nedávno minulé

- o ťažkostiach s vydajom panny Agáty a ženbou starého mládenca Podkolesina. Ženíchov je viacero, a nevesta len jedna.

- Hráči – komédia

 

 

 Fiodor Michajlovič Dostojevskij – majster psychologického románu

- bol náboženský založený, ako príslušníka proticárskeho sprisahania ho odsúdili na trest smrti, ktorý zmenili na nútené práce a vyhnanstvo na Sibíri

- Bratia Karamazovci – posledný Dostojevského román, vrchol jeho tvorby i ruskej litelratúry 2. polovice 19. storočia

- spoločensko – psychologický román s epilógom

- príbeh rodiny statkára Fiodora Pavloviča Karamazova, cinického nemravného človeka, ktorý neverí v Boha

- jadro príbehu o otcovražde vzniklo podľa skutočnej udalosti

- dej je dynamický posilnený prudkosťou a naliehavosťou dialógov

- statkár Karamazov má štyroch synov a každý z nich sa chce dostať spod tieňa amorálneho a zlého otca. Prví traja sú manželskí a predstavujú určitú vlastnosť. Aľoša cit, Dmitrij vášeň, Ivan rozum. Štvrtý nemanželský syn Karamazova je Smerďakov, ktorý v rodine slúži. Ivan je extrémne racionalistický, Dmitrij emocionálne nevyrovnaný a Aľoša náboženský mystik. Významnou postavou je Zosima, ktorý je svojím poňatím lásky k ľuďom kontrastom k pochybovačnému Ivanovi. Podľa Zosimu je láska všeobjímajúca a verí, že ľudia sú schopní meniť sa k lepšiemu a zdokonaľovať sa. Ivan presadzuje myšlienku, že ak nie je Boh, tak všetko je dovolené. Aby sa Smerďakov zavďačil Ivanovi a pomohol mu dokázať neexistenciu Boha, zavraždí starého Karamazova. Z vraždy otca je obvinený Dmitrij, ktorý na otca žiarlil kvôli mladej príťažlivej Grušenke. Napriek tomu, že je nevinný, je odsúdený a východiskom pre neho sa stáva prijatie trestu, ako vyriešenie Karamazovského dedičného hriechu. Dmerďakov sa prizná k činom Ivanovi a sám spácha samovraždu. Ivan duševne ochorie a preto jeho vysvetlenie vraždy nikto neberie vážne a rozhodnutie esúdu je nezvratné. Keď zomrie starý Zosima, Aľuša odchádza do kláštora, aby pokračoval v jeho ceste. S odsúdeným Dmitrijom odchádza na Sibír aj Grušenka, pre ktorú je to cesta k vnútornej očiste. 

- v románe sa nachádza ďalsí text, ktorý je súčasťou Ivanovho výkladu problematiky vzťahu človeka a Boha, Legenda o veľkom inkvizítorovi, ktorá je útočnou kritikou kresťanstva, ktoré sa vzdialilo od pôvodného Ježišovho učenia. Kristus sa opäť zjavuje na zemi, v Španielsku, ale na príkaz kardinála, inkvizítora, je zatknutý a kardinál vysvetľuje Kristovi, ako Cirkev napravila jeho učenie. V texte inkvizítor prikazuje, aby bol Kristus upálený ako kacír na hranici.

- román zdanlivo rodinný a kriminálny skrýva hlboké témy hľadania Boha, hraníc ľudského poznania, ľudskej zodpovednosti, nezavineného utrpenia, viny a trestu

- Bratia Karamazovci predstavujú zhrnutie všetkých tém a motívov Dostojevského diela

- Zločin a trest – psychologický román o svedomí človeka

- vznikol na základe autorových skúseností z väzenia

- Hlavný hrdina, študent Rodion Raskoľníkov zastáva názor, že silný jedinec (vzorom mu je Napoleon) môže v záujme spoločenského dobra aj vraždiť. Silný musí byť preto, aby dokázal niesť zodpovednosť za svoje činy. Sám delí ľudí na dve skupiny – 1. neobyčajní, ktorí majú vládnuť a 2. obyčajní, ktorí sa musia podriadiť. V takomto presvedčení zabije starú úžerníčku, ale aj jej sestru, ktorá sa stala nádohným svedkom vraždy. Práve pre druhú vraždu začne prežívať vnútorné muky, až z nich fyzicky ochorie. So svojím trápením sa zverí prostitútke Soni Marmeladovej, ktorú k prostitúcii dohnala zlá sociálna situácia. Soňa Raskoľníkova presvedčí, aby sa priznal. Napokon s ním odchádza na nútené práce na Sibír. Pod vplyvom jej sebaobetujúcej lásky sa jeho duša obrodí, dá sa na cestu pokánia a prebudí sa v ňom viera v človeka

- „Nezabil som človeka, ale princíp.“

- Idiot – psychologický román

- má zložitý dej a je poprepletaný množstvom postáv

- opisy prostredia striedajú charakteristiky osôb, rozhovory a mnohokrát aj úvahy, ktoré boli na danú dobu pokrokové, ale spoločnosť ich vnímala ako niečo odstrašujúce

- hlavná postava – knieža Lev Nikolajevič Miškin bol duševne chorý mladík, ktorý sa liečil v Švajčiarsku a prichádza do Petrohradu, aby našiel svoju rodinu a usadil sa. Je veľmi dobrý a čistý, schopný milovať až k sebaobetovaniu. Jeho slušnosť si ľudia mýlia so slabosťou a kvôli jeho pprimnosti a idealizmu ho označuju za idiota, no potom ako ho spoznajú bližšie, zmenia názor.

- autor stavia proti sebe ideál etiky a morálky a konkrétnu životnú realitu

- Miškinova prítomnosť je pre ľudí ťaživá, pretože v jeho blízkosti s zjavne ich poklesy a pokrytectvá a ich sympatie voči nemu sa menia na nenávisť.

- dej sa začína vo vlaku z Varšavy do Petrohradu, kde sa Miškin stretáva s kupcom Rogožinom. Rogožin sa zverí s láskou ku krásnej Nastasii. Stretnutie Miškina a Nastasie sa stáva pre neho osudným a aj on sa do nej zaľúbi. Zblíži sa aj s Aglajou Japančinovou, dcérou generála, ale ich vzťah stroskotá, keďže kniža nie je vyrovnaný so vzťahom k Nastasii. Rogožin zo zúfalstva zabije Nastasiu a pokúsi sa zabiť aj Miškina. Miškin v ňom však vidí iba nešťastného človek, sám sa zrúti a znova ochorie.

- Miškin verí, že všetko sa dá prekonať láskou, no naráža na spoločenské obmedzenia, ktoré zvierajú ľudí v obručiach strachu, pokrytectva a konvencií.

- Biedni ľudia - dielo patrí k výrazným dielam naturálnej školy

- napísané vo forme listov dvoch osamelých, opustených ľudí, ktorých prácu nevie nikto oceniť. Sú na okraji spoločnosti. Ich spoločenské postavenie sa prenáša aj do ich duševného sveta - sú rozorvaní a nespokojní

- chorľavá dievčina, nenachádzajúc východisko, prijíma ponuku bohatého statkára, hoci vie, že po sobáši ju čaká neradostný život

- na postave Makara Devuškina ukazuje, že ani v chudobe, pri nízkej intelektuálnej a kultúrnej úrovni ľudské srdce neumiera

- Zápisky z mŕtveho domu – napísaný vo forme denníka

- autor opisuje osudy ľudí vo vyhnanstve na Sibíri

- je to výpoveď o správaní človeka v hraničných situáciách

- Ponížení a urazení

- Diablom posadnutí

 

 

 Lev Nikolajevič Tolstoj – stal sa zástancom patriarchálneho roľníctva a hlásateľom filozofie „neprotivenia sa zlu a násiliu“

- Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo – autobiografická trilógia

- Sevastopoľské poviedky – zážitky z krymskej vojny a obrany Sevastopolia

- Vojna a mier – román epopeja (román rieka, rozsiahly román s mnohými postavami, hlavným dejom aj dejovými odbočkami, ktoré sa v závere spoja do jedného celku) o osudoch ruskej spoločnosti na pozadí európskych dejín

- dej sa odohráva na pozadí napoleónskych vojen, zachytáva bitku pri Slavkove, výpravu do Ruska, bitku pri Borodine, vpád do Moskvy

- veľmi výstižne charkterizuje historické postavy

- prelínanie pásma vojny a mieru a pásma postáv

- Tolstoj tvrdí, zže hybateľmi dejín nie sú významné osobnosti, ale ľud

- vykresľuje osudy rodín Rostovovcov, Bolkonskovcov a Pierra Bezuchova

- Andrej Bolkonský – aristokrat, ktorý sa usiluje o pokrok, obstojí v náročných životných situáciách (zranenie v bitke pri Slavkove, smrť ženy, láska k Nataši) a zomiera v náručí milovanej Nataše

- Pierre Bezuchov – vnútorne rozorvaný, veľké dieťa, stále hľadá zmysel života, chce zlepšiť postavenie roľníkov, istotu nájde v manželstve s Natašou

- Nataša Rostovová – jedinečná postava svetovej literatúry, prechádza od pôvabnej naivity dospievajúceho dievčaťa, cez vášnivé ľúbostné vzplanutie ku Kuraginovi, očistnú lásku k Andrejovi, až k životnej vyrovnanosti s Pierrom

- Pierre je nemanželský syn kniežaťa Bezuchova, zdedí celý jeho majetok a stane sa veľmi váženou a bohatou osobou. Intrigami bol donútený si vziať Helenu Kuraginovu, ktorú nemiluje. Andrej Bolkonskij bol ťažko zranený v bitke pri Slavkove, vrátil sa domov vtedy, keď mu jeho žena porodila syna a pri pôrode zomrela. Na plese sa zoznámi s Natašou, zamilujú sa do seba, no jeho otec mu nedá požehnanie. Dohodnú sa že o rok si ju vezme, no ona sa zamiluje do ženatého Anatola Kuragina. Nataša sa dozvie, že už ženatý je a pokúsi sa o samovraždu. Andrej už nechce Natašu nikdy vidieť a odchádza na front. Je zranený v bitke pri Borodine. Náhodne sa s ňou stretáva, odpustí jej a umiera v jej náručí. Pierre sa pri obsadení Moskvy dostáva do zajatia. Po návrate zisťuje, že Andrej aj jeho žena Helena umreli a ožení sa s Natašou.

- Anna Kareninová – román o hľadaní zmyslu rodiny a lásky v ľudskom živote

- psychologická sonda do ženskej duše

- obraz pomerov v Rusku v 2. polovici 19. storočia

- Anna prichádza do Moskvy, aby zabránila rozvodu brata Štefana Arkaďjiča a jeho ženy Dolly. Tu sa stretáva s dôstojníkom Vronským, ktorý sa do nej okamžite zamiluje. Anne sa podarí manželov zmieriť a vracia sa do Petrohradu k svojmu mužovi Alexejovi Alexandrovičovi a synovi Serjožovi. Vronskij odíde do Petrohradu za ňou a tu mu Anna napokon podľahne. Keď zistí, že s ním čaká dieťa, všetko povie manželovi. Ten vidí riešenie iba v rozvode. Anne sa narodí dcérka, no lekári nevedia, či Anna prežije. Odmieta Vronského a prosí Alexeja o odpustenie. Po čase však vydravie a svoj vzťah s Vronským obnoví. Žiada manžela o rozvod, no on sa bojí spoločenského škandálu. Anna odchádza s Vronským na cestu po Európe, vráti sa však kvôli synovi a uvedomuje si, že všetci ju pre jej neveru odsúdili. Spolu s Vronským sa utiahnú na vidiek, jemu však chýba mesto. Anna nezvládne jeden zo žiarlivostných záchvatov a spácha samovraždu. Vronskij odchádza do boja proti Turkom, a dúfa, že tu nájde smrť.

- Paralelne s príbehom Anny a Vronského sa odohráva aj príbeh Levina a Kitty.
Kitty odmieta Levina, ktorý ju požiadal o ruku, pretože je zamilovaná do Vronského. Levin je nešťastný a sklamaný, odchádza na vidiek, kde žije sám a tu veľa premýšľa, hľadá zmysel života. Vronskij však odchádza za Annou do Petrohradu a zabúda na Kitty. Tej to zlomí srdce a od smútku ochorie. Lekári jej nevedie pomôcť. Rodičia sa rozhodnú, že odcestujú do cudziny do kúpeľov. Tu sa Kitty zotaví. Keď sa po návrate domov znova stretne s Levinom, zamiluje sa do neho a jeho druhú žiadosť o ruku už neodmieta. Vezmú sa a po čase sa im narodí syn.

- Vzkriesenie – román svedčí o mravnom a názorovom obrate Tolstoja v posledných rokoch života, keď začal odmietať civilizáciu, vedu a umenie

- oddal sa náboženskému mysticizmu a hlásal odklon od pozemského života

- Šľachtic Nechľudov, porotca, spozná v odsúdenej prostitútke, Kati Maslovovej, dievča, ktoré kedysi zviedol. Rozhodne sa napraviť svoju chybu, nasleduje ju na Sibír a ponúka jej manželstvo. Hrdinka ale odmieta jeho ponuku a spojí svoj život s politickým spoluväzňom Simonsonom.

 

 

 Ivan Sergejevič Turgenev - zobrazil sociálne protirečenia ruskej spoločnosti

- bojoval proti nevoľníctvu, väčšinu života prežil vo Francúzsku

- Poľovnícke zápisky – zbierka poviedok

- zobrazuje krásnu prírodu stredného Ruska, ale aj útlak nevoľníkov

- Rudin - hrdina je vzdelaný človek, ktorý nedokáže bojovať za svoju lásku.

- vie sa nadchnúť novými myšlienkami, a preto odchádza bojovať na parížske barikády, kde zomiera

- Otcovia a deti - predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie

- Turgenev neverí, že ľudia bazarovského typu nájdu cestu, ako zmeniť život v Rusku

- nových ľudí (deti) predstavuje maldý lekár Bazarov. Je to nihilista, dôveruje len vede, ale nenachádza cestu k novému a zomiera

 

 

 Anton Pavlovič Čechov – poviedkar, dramatik

- jeho tvorbou vrcholí éra ruského realizmu

- bol kritikom meštiactva, veľkým humanistom a veril v budúce šťastie ľudstva

- bol zakladateľom lyrickej drámy, venoval sa vykresľovaniu psychológie postáv

- poviedky - Chameleón, Smrť úradníka, Tučný a chudý, Izba číslo 6,...

- drámy - Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad, ...

 

 

 

Nórska literatúra

 

 Henrik IbsenPeer Gynt – prelína sa tu sen so skutočnosťou

- Nora – bojuje za emancipáciu žien

- Staviteľ Solness – opisuje disharmonický vzťah dvoch generácií

 

 Bjönstjerne Björson – ako novinár obhajoval utláčané národy, na mierovom kongrese vystúpil proti pomaďarčovaniu Slovákov

- Áno, milujem túto krajinu – národná hymna

 

 

 

Poľská literatúra

 

 Boleslav PrusBábka – opisuje rozkvet a úpadok meštianstva

- Faraón – historický román z čias Ramzesa VIII.

 

 Henrik SenkiewyczOhňom a mečom, Potopa, Pán Wolodyjowski – trilógia

- Quo Vadis – stvárňuje prenasledovanie kresťanov za vlády Nera. Dej vrcholí obrazom horiaceho Ríma a hromadnými popravami kresťanov, krivo obvinených z podpáľačstva

 

 

 

Česká literatúra

 

 Ján NerudaHřbitovní kvítí – symbolika cintorína predstavuje pochmúrnu situáciu v dobe Bachovho absolutizmu

- Písně kosmické – porovnáva obrovský vesmír s fyzickou maličkosťou človeka. Výsledkom tejto konfrontácie je však viera v ľudský rozum

- Balady a romance – zbierka básni, v ktorej využil ľudové, kresťanské a historické motívy, ktoré smerujú svoím významom k súčasnosti

- Povídky malostranské – vytvoril obraz starosvetského prostredia na Malej strane pred rokom 1848. Najčastejšie používa formu uceleného príbehu (Povídka žebráka na mizine, Hasrman, Jak si nakouřil pán Vorel pěnovku)

 

 Alois Jirásek – trilógia :

- Mezi proudy – opísal vnik husitského hnutia a podstatu reformného hnutia v cirkvi

- spojenie Jiskrovských vojsk - bratríkov a slovenských bojovníkov a ich víťazstvo nad Huňadim

- Proti všem – kronika obdobia 1419 – 1420, keď sa pod vedením Jána Žižku dvíha vlna ľudového odporu proti cudzím i domácim predstaviteľom feudálnej moci a pápežstva

- Jan Jiskra sa rozhodol uzavrieť s Huňadim mier. Časť vojska sa mení na lúpežných žoldnierov a po prehratej bitke s kráľom Matejom dohrávajú svoju hostorickú úlohu

- Bratrstvo – Bitka u Lučence, Mária, Žebráci

- boj bratríkov proti Huňadimu, maďari zradou hrad dobijú

 

- F. L. Věk – osudy študenta ajeho rodiny, vystupujú tu aj českí dejatelia ako dramatik, režisér a herec V. Thám, novinár a vydávateľ V. Kramerius a ďalší

 

- Staré pověsti české – zobrazuje predhistorické a historické obdobie význam napríklad Libušu, Přemysla, Žižku, Jánošíka a pod.

 

- historické hry – Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč, Lucerna, Vojnárka, Otec