Jdi na obsah Jdi na menu
 


Stredoveká literatúra

19. 11. 2009

STREDOVEKÁ LITERATÚRA (5. storočie – 15. storočie)

 

Orientálna literatúra

 v roku 476 zanikla Západorímska ríša a na jej zemí vzniklo mnoho kráľovstiev a kniežactiev

 východorímska ríša existovala ďalších takmer tisíc rokov pod meno Byzantská ríša

 v Európe sa po páde Ríma vývoj antickej literatúry prerušil a len pomaly a ťažko sa rodila alternatíva antickej literatúry

 na východe však litlerárna tradícia ostala neporušená

 

 Indická – Kálidása (Kruh ročných období, Oblak poslom)

 Čínska – Li Po, Tu Fu (výber z poézie oboch básnikov vyšiel u nás vzbierke Perly a ruže)

 Perzská

 Arabská – Korán – svätá kniha moslimov, mal nesmierny význam vo formovaní duchovného sveta mohamedánov. Je písomným záznamom božích právd pripisovaných prorokovi Mohamedovi. Najstaršie časti vznikli v Mekke a majú poetický charakter, novšie časti majú dogmatický charakter. Delí sa na súry, ktoré sú zoradené podľa dĺžky od najdlhšej po najkratšiu. Súry sa ďalej delia na ajáty – verše.

Tisíc a jedna noc – zbierka orientálnych rozprávok a príbehov

 

Európska literatúra

 Stredoveké vzťahy sa odvodzovali od množstva vlastnenej pôdy. Kresťanské náboženstvo sa stalo celoeurópskou záležitosťou a svetské a náboženské predstavy a vzťahy boli úzko prepojené. Kresťanstvo určovalo nie len morálku, ale aj spoločenské a politické myslenie, či estetiku umenia.

 Platilo latinské príslovie „Ora et labora“ – „Modli sa a pracuj“

 Umenie zobrazovalo pozemský svet ako pominuteľný, ktorý je len odrazom napozemského večného života

 Literatúra kládla dôraz na poznávaciu a náučnú funkciu

 Synkretizmus – kríženie literárnych druhov a žánrov, splývanie umeleckej a vecnej literatúry

 Imitácia – napodobňovanie

 Obsah bol menej dôležitý ako forma, ktorá podliehala nemenným, stereotypným obrazom, frázam a citátom

 Rétorický štýl – prvky emocionálnosti a ozdobnosti

 Využívali sa amplifikačné (rozširovacie) a kumulovacie (hromadiace) jazykové prostriedky – synonymá, presonifikácia, prirovnanie, hyperbola

 

 Feudálna náboženská literatúra – zdôrazňovala kresťanské cnosti, ktorými bola obdarená ústredná postava legiend (svätec, mních, pustovník, kňaz)

- idealizovaná typizácia – sila viery, askéza, múdrosť, odvaha

- vzdelávaco – výchovný cieľ

- žánre – legendy, piesne, kázne, hagiografia, exemplá, mystérium, kroniky

- František z Assisi - Spievanka

 Feudálna svetská literatúra – hlavný hrdina – zidealizovnaý rytier, šľachtic, bojovník, ktorý bojuje za vznešené ideály, je ochotný položiť za ne aj život a zároveň obhajuje kresťanské hodnoty, stelesňuje kresťanské cnosti

- hlavný literárny druh: hrdinský veršovaný epos

- Francúzsky epos – Pieseň o Rolandovi, Chansons de geste (piesne o hrdinských činoch)

- Nemecký epos – Pieseň o Nibelungoch

- Ruský epos – Slovo o pluku Igorovom, Tristan a Izolda (rytierský epos)

- Španielský epos – Pieseň o Cidovi

- svetskú dvornú lyriku pestovali trubadúri (Francúzsko) a minezengri (Nemecko)

 Mestská svetská literatra – kritika spoločnosti

- zábavná funkcia

- fabliaux – satirické veršované poviedky

 

 Česká literatúra – v staroslovienskom jazyku vznikali legendy a náboženské piesne (Hospodine pomiluj ny)

- neskôr latinsky písaná literatúra - KosmasCronica Boemorum (Kronika česká)

- česky písaná literatúra – 14. storočie (Dalimilová kronika, Hradecký rukopis, Desatero kázanie)

- Husitské hnutie – učenie Jána Husa (1371 – 1415), ktorý kritizoval predávanie odpustkov

- bol upálený v Kostnici ako kacír a po jeho smrti sa husitské hnutie začalo rozšírovaťno po bitke pri Lipanoch (1434) boli husiti potlačení

- Ján HusVýklad viery, Desaterá, Páteře

- Petr Chelčický – hlásal rovnosť medzi všetkými ľuďmi, Spoločnosť chcel pretvoriť výchovou, nie násilím

 

Slovenská literatúra

 V roku 833 – knieža Mojmír vyhnal knieža Pribinu z Nitry a obe kniežatstvá spojil do štátneho útvaru Veľká Morava, susediaceho s Východofranskou ríšou

 Začiatok veľkomoravskej literatúry sa spája s príchodom franských kňazov, ktorí zaviedli latinské omše (v domácom jazyku len základné náboženské texty)

 V snahe vymaniť sa vplyvu Východofranskej ríše, vypravil knieža Rastislav posolstvo byzantskému cisárovi Michalovi III. so žiadosťou o vierozvestcov

 V roku 863 – príchod Konštantína a Metóda , ktoré poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska, Solúnu

 Pred príchodom zostavili prvé slovanské písmo HLAHOLIKU (z malých písmen gréckej abecedy) a prvý spisovný a bohoslužobný jazyk STAROSLOVIENČINU

 Franskí kňazi ich obvinili z bohorúhačstva, lebo cirkev uznávala len 3 liturgické jazyky – latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu

 V Ríme však obhajili svoje učenie aj pred pápežom Hadriánom II., ktorý bohoslužby schválil a vyhlásil Metóda za panónskeho arcibiskupa

 Konštantín v Ríme vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a kde aj zomrel

 Metóda dal Svätopluk uväzniť, no po 2. rokoh ho prepustili na zásah pápeža Jána VIII.

 Po smrti Metóda pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu a žiaci Metóda odišli do Bulharska, kde zostavili CYRILIKU (z veľkých písmen gréckej abecedy), z ktorej neskôr vznikla AZBUKA

 Prekladová literatúra – slúžila na liturgické účely

Konštantín a Metód preložili MESÁL (bohosluž. kniha),

BREVIÁR (modlitebná kniha),

ŽALTÁR (zbierka žalmov)

SPEVNÍK

EVANJELIÁ

STARÝ ZÁKON

SÚDNY ZÁKONNÍK PRE VŠETKÝCH

 Pôvodná literatúra –  KonštantínProglas – predslov k novému zákonu

- 1. slovanská báseň

- báseň poznáme len z odpisu z 13. storočia

- porušený slovosled

- 110 12- slabičných veršov

- oslavuje staroslovienský preklad písma, obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk

- písaný obrazným štýlom

- pretkávaný obrazmi z Biblie

- Moravsko – panonské legendy – 2 legendy

- umelecká próza a zároveň historický dokument 

- nie sú to legendy v pravom slova zmysle, pridržiavajú sa konkrétnych faktov a udalostí

- Život svätého Konštantína – napísal ho Kliment

- opisuje detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi, činnosť pred príchodom an Veľkú Moravu

- rozpráva o jeho povahe, náboženskej a kultúrnej činnosti, ceste do Ríma, smrti a pohrebe

- približuje tiež spoločenskú situáciu na Veľkej Morave

- vznešený rétorický štýl, rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, biblické citáty

- Život svätého Metóda – autorstvo sa pripisuje Gorazdovi

- kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový

- Metódova mladosť opísaná len stručne

- autor sa viac venuje jeho činnosti na Veľkej Morave, uvádza dokumenty o sschválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metóda za arcibiskupa

- končí Metódovou smrťou a pohrebom

- autor približuje spoločenské a politické ovzdušie na Veľkej Morave

- štýl – jednoduchý, žiadné prvky zázračnosti, biblické citáty

 Staroslovienská literatúra – po zániku Veľkej Moravy sa územie Slovenska stalo súčasťou Uhorska kde sa používala latinčina

- od 15. storočia používala šľachta slovakizovanú češtinu a ľud používal nárečia

- strediskom vzdelanosti boli kláštory, cirkevné a mestské školy, univerzity

- Domáce univerzity zanikli čoskoro po založení (Academia Istropolitana 1465-1491)

- z tohto obdobia sa nám zachovala pieseň Gaudeamus Igitur (Nuž radujme sa, kým sme mladí)

- literatúra mala náboženský charakter (Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, Legendy o sv. Štefanovi)

- svetská literatúra – kroniky v latinčine (Anonymova kronika)

- náboženské piesne (Vitaj milý spasiteľu)

- náboženské modlitby (Spišské modlitby)

- mestská literatúra – mestské knihy, listy, listiny

- dráma - vyvinula sa z kresťanských sätých obradov

- vznik kníhtlače (Guttenberg 1465)

- inkunábuly (prvotlače) – knihy tlačené do r. 1500

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář