Jdi na obsah Jdi na menu
 


Staroveká literatúra

19. 11. 2009

 

STAROVEKÁ LITRATÚRA ( 3000 p.n.l. – 5. stor. n.l.)


Orientálna literatúra

 Sumerská

 Akkadská

 Egyptská

 Indická

 Hebrejská

 

Antická literatúra

 Grécka

 Rímska

 

 

Sumerská literatúra

 Na blízkom východe v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris vzniklo úrodné územie nazývané už v staroveku Mezopotámia – Medziriečie

 Celá oblasť Mezopotámie sa rozdelila na niekoľko častí : Asýria, Babylónia, Sumer

 Územie Mezopotámie obývali Sumeri, Akkadi, Amoriti a iné kmene

 Práve Sumeri zdokomalili klinové písmo. Jeho vznik a používanie si vynútila rozsiahla administratíva a hospodárska agenda mestských štátov. Spočiatku to boli rôzne značky, ktorými sa označovali počty zvierat, veľkosť úrody, či počty bojovníkov. Najstarším písmom bolo obrázkové písmo, z ktorého sa vyvinulo klinové písmo

 V oblasti Mezopotámie žila jedna z najstarších civilizácií Blízkeho východu

 Epos o Gilgamešovi – hrdinovia eposu žijú, trpia a umierajú ako ostatné ľudia, ale sú obdarení nadľudskou silou

- Sumerský kráľ Gilgameš je pravdepodobne historická postava, mesto Uruk bolo jedným z najstarších meststkých štátov Mezopotámie

- Má dve časti – o priateľstve hlavného hrdinu s Enkiduom a o Gilgamešovom márnom úsilí dosiahnuť večný život

- Nesmrteľnosť hrdina dosiahne svojimi skutkami, nesmrteľnosť sa chápe ako výnimočnosť človeka

- Význam eposu spočíva v neskoršom prevzatí jeho bájoslovných prvkov hebrejskou a gréckou kultúrou a v podčiarknutí zmyslu priteľstva, hľadaní východísk zo životných situácií v boji s osudom a v úsilí o prospech všetkých, ktorí sú človeku zverení

- Gilgameš bol syn bohyne Ninsune a človeka. Gilgameš sa chcel presláviť, a preto dal postaviť okolo Uruku hradby. Nútil obyvateľov stále pracovať na hradbách a ľudia sa začali sťažovať bohom. Tí vytvorili Gilgamešovi druha – Enkidua. Ten však bol divoch a žil na stepi. Podľa vtedajších mýtov divoch sa stane chlapom len stykom so ženou. Gilgameš a Enkidu sa stretli na svadbe, kde Gilgameš využil právo prvej noci. Začali sa biť, ale súboj skončil nerozhodne, lebo každý mal rovnako síl, a keďže každý bol pri svojej sile osamotený, uzavreli priateľstvo. Gilgameš Enkiduovi navrhol, aby išli do cédrového lesa a tam zabili ochrancu lesa a pôvodcu všetkého zla Chumbabu (babylon. Chuvava). S pomocou boha slnka Šamaša mu odrezali hlavu. Po návrate do Uruku sa chcela Ištara vydať za Gilgameša, ale on ju odmietol, čím ju nahneval a ona požiadala svojho otca Ana, boha nebies, aby pustil na Gilgameša nebeského býka. Býk pustošil krajinu okolo Uruku, a tak ho Gilgameš a Enkidu zabili. To viac rozhnevalo Ištaru a bohov a rozhodli sa, že Enkidu zomrie. Enkidu smrteľne ochorel a na dvanásty deň svojej chorobe podľahol. Po Enkiduovej smrti sa Gilgameš chcel stať nesmrteľným. Preto sa vydal až na kraj mora, kde bývala krčmárka bohov Siduri a tá mu poradila, že na druhý kraj k Utanapištimovi ho prevezie prievozník Uršanabi. Keď sa dostal k Utanapištimovi, pýtal sa ho ako dosiahne nesmrteľnosť. Ten mu poradil, že ak šesť dní a sedem nocí nezaspí, dosiahne nesmrteľnosť. Gilgameš bol po dlhej ceste unavený a spal šesť dní a sedem nocí. Keďže úlohu nesplnil, poslal ho Utanapištim domov. Jeho žena mu však poradila, že na dne mora rastie rastlina, ktorá vracia mladosť. Gilgameš sa jej úspešne zmocnil a niesol ju do Uruku. Ale keď sa chcel umyť v studni, prišiel had a zožral mu ju. Nakoniec sa Gilgameš rozpráva s Enkiduovou dušou vyvolanou z podsvetia a dozvedá sa o pochmúrnom živote po smrti.

 

 

Hebrejská literatúra

 Od 14. storočia p.n.l. začali z východu prenikať do Palestíny kočovné semitské kmene

 Podľa tradície 12 semitských kmeňov – Izraelitov – vytvorilo židovský národ

 Priestor na usídlenie si hľadali v Egypte, odkiaľ ich do Palestíny vyviedol Mojžíš. Kráľ Dávid rozšíril územie izraelského štátu a za hlavné mesto si vybral Jeruzalem.

 Jeho syn Šalamún tu postavil chrám, v ktorom izraeliti vzdávali úctu svojmu bohovi, ich náboženstvo bolo monoteistecké – uctievali jedného boha.

 Seba pokladali za vyvolený národ. Ich posvätnou knohou je Starý zákon

 Hebrejská literatúra je najmladšia z literatúr Blízkeho východu. Zachováva sa nepretržitým ústnym podaním a predstavuje ju v prvom rade Biblia

 Biblia – melecké, náboženské, historické aj doktrinárske (neomylný) a večné dielo. V stredoveku sa stala najuznávanejšou literárnou autoritou.

- obsahuje texty, ktoré vznikli v rozličných časových obdobiach a napísali ich rozliční autori. Zahŕňa niekoľko desiatok spisov.

- nachádza sa v nej mnoho frazeologizmov, ktoré sa bežne používajú v modernom jazyku: oko zaoko, zub za zub, stáť ako soľný stĺp a pod.

- delí sa na dve čati – Starý zákon a Nový zákon

- Starý zákon – svätá kniha židovského národa, židia ju volajú Tóra (zákon). Obahuje históriu židovského národa od stvorenia sveta až po zrodenie Ježiša Krista, proroctvá o čakanom Mesiášovi, ktorý má vykúpiť vyvolený národ, mravné ponaučenia a rady, ľúbostné piesne. Tvorí ho 46 kníh (historické, poučné a básnické, prorocké)

- Nový zákon – tvorí ho 27 kníh. Hovorí o živote účinkovaní a smrti Ježiša Krista, o založení a fungovaní prvej Cirkvi. Delí sa na knihy historické, poučné a prorocké.

 

 

 

Grécka literatúra

 Grécka civilizácia sa rozvíjala na Peloponézskom polostrove a na ostrovoch v Egejskom mori. Gréci žili vo vyspelých mestských štátoch – polis.

 Nie všetky štáty poznali tzv. otrokársku demokraciu, v niektožch vládli králi, v iných tyrani.

 Všetkých však spájal ideál kalokagatie – spojenie krásy, dobra, pravdy, tela a duše

 Každý človek preto dbal nielen na svoj telesný vzhľad, ale aj na svoje vnútro, vzdelanie, na svoju dušu

 Na gréckych ostrovoch sa v priebehu stáročí vyvinula civilizácia, ktorá sa stala základom západnej európskej civilizácie.

 Gréci dali svetu demokraciu, tyraniu, architektúru, sochárstvo, filozofiu, olympijské hry

 24 písmen gréckej abecedy a literatúru, ktorá zahŕňala lyriku, epiku aj drámu

 Vytvorili základ, ktorý sa počas ďalších storočí ďalaej rozvíjal

 

Epika

 najstaršie pamiatky z obdobia rozkladu rodového zdriadenia a vlády rodovej aristokracie

 (gréc. epos – slovo, rozprávanie)

 veršovaný žáner, v ktorom sa hovorí o významnžch udalostiacha hrdinoch národa

 často tu vystupujú bohovia a polobohovia, ktorí s hybnými silami a radia hrdinom, ako konať

 prepletanie historického s mystickým, ale nie ako 2 osobitné póly, ale ako 1 realita

 Homér – Ilias – obsahuje 15 696 hexametrových veršov a dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s mnohými retrospektívami

- idealizuje postavy ľudí a zdôrazňuje úlohu osudovosti

- Ilias (grec. Ilion) – Trója

- príčinou vojny bol únos Heleny, ženy spartského kráľa Menelaa, synom trójskeho kráľa priama, Parisom. Menelaos s bratom Agamemnónom, zorganizoval odvetnú výpravu proti Tróji. Vojna trvá už 10 rokov, no víťazstvo sa prikláňa raz na jednu, raz na druhú stranu, aj vďaka bohom, ktorí sú rozdelení na dva tábory. Ku jov, lebo Agamemnonmu odňal ukoristenú otrokyňu. Jeho výzbroj si požičia priateľ Patroklos, ktorého však zabije trójsky hrdina Hektor v domnení, že je to Achilles. Epos končí Achillovým víťazstvom a potupou zabitého Hektora.

- Odyseapozostáva 24 spevov a 12 111 veršov

- odohráva sa na sklonku 10 roku po skončení trójskej vojny, hlavným hrdinom je strojca víťazstva Grékov proti Tróji – Odyseus

- 40 dní Odyseovho blúdenia počas návratu domov do Ithaky.

- vyjadruje vyšší mravný názor na osobnú a spoločenskú zodpovednosť – túžbu po rodine a vlasti

- opisuje boj človeka s osudom aj zodpovednosť bohov a ľudí za vykonané činy

- hrdinovo i prostredie zachytáva farbisto, intenzívne konanie a city a konanie postáv vrcholia v ostrých konfliktoch

- zložitosť príbehu a yšššia umelecká hodnota vedú k názoru, že túto skladbu nenapísal ten istý autor, ako Iliadu

- Odyseus sa vyznamenal tým, že dal postaviť dreveného koňa, vďaka ktorému dobyli mesto Tróju. Bohovia mu však dlho nedožičili vrátiť sa domov a jeho návrat je dlhá a ťažká cesta plná nečakaných zvratov.

- Odyseova manželka – Penelope.

 Ezop – Ezopové bájky – podľa ústnej tradície bol Ezop otrokom a do Grécka prišiel z Trácie alebo Frýgie.

- Väčšina bájok sa odohráva vo svete zvierat, ktoré majú vlastnosti ľudí. Podľa charakteristických vlastností majú v deji prisúdené aj pevné miesto a spôsob správania. V mnohých bájkach vystupujú aj ľudia alebo bohovia, ktorí konajú ako ľudia.

 

 

Lyrika

 lýra, píšťala (piesne, ktoré sa spievali za sprievodu lýr a píšťal)

 žánre – oslavné (óda, hymna, dytiramb)

- žalospevné (elégia)

 dytiramb – grécke rituálne piesne spievané pri oslavách boha Dionýza

 Sapfo – na svojom rodnom ostrove Lesbos zriadila „dom múz“ a zhromaždila v ňom mladé dievčatá, aby sa tu učili a zasvätili službe bohom a umeniu. Im venovala aj časť svojej tvorby, vďaka kotrej si vyslúžila názov „desiata múza“. Veľmi ostro sa proti nej postavili byzantskí spisovatielia, ktorí v 11. stor. spálili jej rukopisy. Zachovala sa len jediná celá báseň (Modlitba k Afrodite) a množstvo zlomkov

 Alkaios, Anakreon

 

 

Tragédia

 capí spev

 vznikla z piesní ktoré sa spievali na počesť boha Dionýza

 neskôr sa piesne dialogizovali, a tým sa stali základom pre vznik dramatického diela

 má vážny dej, najčastejšie s tragickým zakončením a látku čerpala z mytológie

 v antickej dráme s adodržiavala tzv. jednota miesta, deja a času – príbeh sa odohrával na jednom mieste počas približne 24 hodín a bol jednoduchý, bez väčších digresií, mal jednoduchý konflikt, nevystupovalo v ňom veľa postáv

 v dráme hrali len muži (aj ženské postavy), ženy dokonca nesmeli byť ani v hľadisku amfiteátra

 kvôli dobrej viditeľnosti mali herci topánky s vysokou podrážkou a podpätkami

 predpísané časti – prológ (expozícia)

- zbor (piesne vyplňujúce prestávku medzi dialogizovanými scénami)

- exodos (záverečná pieseň)

- okrem recitácií – tanec, hudba

- herci vystupovali v maskách (magický význam, väzby s kultom boha Dionýza)

 Sofokles – Antigona – v čase vojny siedmych proti Tébam

- dej nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl, odohráva sa výlučne v rovine medziľudských vzťahov

- je to heroizácia človeka (Antigona), ktorý musí zápasiť s osudom

- proti sebe stojí autorita štátnej moci (Kreón a jeho zákony) a žena ochotná obetovať svoj životv mene nepísaných božích zákonov

- zrážka medzi mocou a mravným konfliktom je generačným konfliktom

- Vojna medzi Oidipovými synmi (Polyneikos, Etheokles) sa končí smrťou oboch bratov. Oidipov švagor Kreon (nový vládca Téb), dal pochovať iba Eteokla. Antigona sa však rozhodne pochovať aj druhého brata. Presvedčenie, že koná spravodlivo, jej dodáva odvahu a nebojí sa smrti, ktorá jej hrozí, ak prekročí vladárov rozkaz. Prichytia ju pri čine a Kreon ju dá zaživa pochovať. Keď ho obmäkčí veštec Teiresias, je už neskoro. Antigona sa obesí a Haimon (Antigonin bratranec a snúbenec) sa pri nej pred otcom prebodne mečom. Po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj jeho matka Eurydika.

- Kráľ Oidipus – tragédia o zodpovednosti človeka vychádza z mýtu o Oidipovi, synovi Tébskeho kráľa Laia a kráľovnej Iokasty

- zmyslom drámy je hlboká viera v človeka, v jeho rozumové a mravné hodnoty

- V Tébach vládol kráľ Láios a jeho žena Iokasta. Keď sa im narodil syn, veštiareň v Delfách predpovedala, že syn raz zavraždí otca a ožení sa s vlastnou matkou.
Oidipus, dobrý a sebavedomí vládca, ktorý premohol Sfingu, lebo rozlúštil jej hádanku, veril, že jeho život sa už nemôže zmeniť, že navždy zostane pokojný a šťastný. Oidipus pred veštbou uteká z Korintu do Téb. No už cestou v sebaobrane zabil otca, ktorého nepoznal. Hádanku rozlúštil len preto, aby sa mohla vyplniť aj druhá časť predpovede – oženil sa s vlastnou matkou. Ako spravodlivý vládca chcel mesto opäť zachrániť, a preto sa hnal za každou stopou, až nakoniec zistil, že musí potrestať samého seba. Kliatba, ktorá prenasledovala pôvodne len jeho stala sa kliatbou jeho rodu. Trest stihol matku, ktorá neverila veštbám a neskôr sa im vysmievala. Oidipus musel padnúť kvôli veľkej túžbe pomôcť ľudu, ktorá ho hnala za vrahom.

 

 Aischylos – Pripútaný Prometeus, Oresteia

 Euripides – Médea, Trójanky, Ifigénia v Tauride

 Aristofanes – Oblaky, Jazdci, Lysistrata

 

 Aténska demokracia a literatúra – všetky druha gréckeho umenia vznikli v 5. storočí p.n.l. v aténskej otrokárskej demokracií. Aténsky občan v tom období nestrácal nikdy vedomie príslušnosti ku kolektívu občanov svojej rodnej obce. Službu pre obec necítil ako povinnosť, ale uplatnenie najvyššieho práva slobodného človeka. Slobodný človek v aténskej demokracii bol vždy zároveň občanom.

 

 

 

Rímska literatúra

 V roku 146 si Rimania vrámci svojej dobývačnej politiky podmanili hrícke mestské štáty a vytvorili z nich novú provinciu Achája.

 Rimania boli obdivovateľmi gréckej kultúry a preto sa snažili prevziať či napodobniť z Grécka , čo sa dalo

 Prevzali panateón božstiev, napodobňovali grécke umenie, grécki otroci vychovávali rímske deti a dokonca aj svoj pôvod sa Rimania snažili nájsť v Grécku

 Dejiny rímskej literatry sa začínajú neskôr, v čase, keď grécka literatúra už prekvitala

 To rímsku literatúru výrazne ovplyvnilo; kým v Grécku literatúra vznikala z ľudových foriem, Rimania zväčša prevzali už hotové formy z gréckeho písomníctva

 

 

Epika

 pod vplyvom spoločenského a politického života v starovekom Ríme

 Marcus Tullius Cicero – jeden z najväčších rétorov (O štáte, O zákonoch, O senáte atď.)

 Gaius Julius Caesar – presadil sa v historiografii (Zápisky o vojne v Gálii)

 Titus Lucrecius Carus – filozofické práce (O podstate sveta)

 

 

Lyrika

 vrchol za vlády cisára Augusta (29 – 14 p.n.l.), úroveň ich diel sa v neskoršej rímskej literárnej tvorbe nepodarilo prekonať 

 Publius Vergílius Maro – Vergíliovi pripadla úloha dať rímskej spoločnosti vzor hrdinu, ktorý uprednostňuje potreby spoločnosti pred osobným blahom

- predstaviteľ tzv. zlatého veku rímskej poézie, patril do krúžku, ktorý viedol bohatý priaznivec umenia Maecenas, bol chránencom cisára Augusta

- Aeneasnedokončený hrdinský epos v 12 spevoch s 9 896 veršami

- pokračovanie Homérového eposu Ilyas

- stal sa učebným textom v školách

- Po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Aeneas na príkaz bohov novú vlasť. Roky blúdi morom, až sa nakoniec usadí v Latiu, na ústi rieky Tiber, ožení sa s dcérov kráľa Latinov, Lavíniou, a zakladá nový rod. V Aeneasovi Vergílius stelesnil rímsky ideál osobnej dokonalosti, naplnil dielo myšlienkou túžby po mieri.

 Quintus Horacius Flaccus – Ódyzasväcuje mladú generáciu do spoločenského poriadku a poúča, aké mravné hodnoty sú základom rímskej sily a ako má byť občan čo najviac prospešný celku i sebe.

- Satiry ukazuje správny spôsob života v protiklade s ľudskými chyami a omylmi

- Listy – zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb

 Publius Ovídius Naso – Lásky – kniha ľúbostných elégií

- Listy heroín21 fiktívnych ľubostných listov najznámejších mýtických hrdiniek

- Metamorfózy – 25 gréckych a čiastočne rímskych báji, ktorých jednotiacm prvkom je motív premeny

- Umenie milovať

 

Dráma

 pestovaná menej ako v gréckej tvorbe

 Titus Maccius Plautus – najvýznamnejší rímsky dramatik, ktorý čerpal námety z každodenneého života a dej sa odohrával v gréckom prostredí. Bol autorom, hercom i režisérom. Napísal 21 komédií (Komédia o hrnci, Pseudolus, Chvastavý vojak)

 

 

Komentáře

Přidat komentář
Kontrolní kód Přehrát audio kód

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA