Jdi na obsah Jdi na menu
 


Slovenská romantická literatúra

8. 1. 2010

 V 30. – tych rokoch 19. storočia sa európsky vývoj dostáva aj do zaostalejšej habsburskej monarchie. Začína sa obdobie roľnických povstaní, ktoré sprevádzajú krízu feudalizmu, rozvíja sa priemysel a podnikanie a o slovo sa hlási buržoázia.

 V roku 1848 sa Európou prevalila vlna revolcií ktorá zasiahla aj jRakúsko.

 Boj proti Viedni a za samostatnosť Uhorska viedla stredná šľachta a zemania a mal národnooslobodzovací charakte.

 Na čele stál Lajos Kossuth, pod vplyvom ktorého vzrástol maďarský nacionalizmus a silnela maďarizácia. Maďarské národné hnutie brzdilo slovenských národovcov a maďarizácia vyvolala odpor ostatných národov v Uhorsku.

 V tom čase bol na Slovensko vyvíjaný dvojaký útlak – národnostný maďarský

  hospodársky rakúsky

 V 30 – tych rokoch sa sformovala Štúrova škola – Mladá generácia, ktorá sa aktivizovala politicky aj kultúrne

 V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko – slovanská, ktorú založil Karol Štúr a Samo Chalupka a jej činnosť sa zameriavala na literárne aktivity, no po príchode Ľudovíta Štúra sa študenti začali zaujímať aj o národné a politické otázky

 Štúrovi sa podarilo oživiť prednáškovú a literárnu činnosť na lýceu

 24. apríla 1836 skupina študentov bratislavského lýcea uskutočnila pamätnú vychádzku na Devín, kde sa zaviazala vernosťou slobode, pozdvihnutiu národného života a prijala slovenské mená (Štúr – Velislav, Hurban - Miloslav)

 V roku 1837 bola Spoločnosť česko-slovanská zrušená a jej členovia začali pracovať na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej – vedúci bol Palkovič, námestníkom Štúr

 V júni 1842 slovenská delegácia odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, ktorý obsahoval sťažnosti proti národnému útlaku a požadoval zastavenie maďarizácie.

 Jeho výsledkom bolo odvolanie Štúra z funkcie námestníka profesora Palkoviča – 1843

 Na protest proti Štúrovmu odvolaniu odišlo na jar 1844 z lýcea 22 študentov na evanjelické lýceum do Levoče, pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne Kopala studienku slová z básne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska

 V júli 1843 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom a rozhodli sa uzákoniť spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia

 1. básňou napísanou v novej slovenčine bola Duma bratislavská od Janka Kráľa

 1. knihou napísanou v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra

 Máj 1848 – v Liptovskom Mikuláši sa zšli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti slovenského národa, v ktorom žiadali uplatnenie slovenčiny v radoch a školách a autonómiu Slovenska vrámci Uhorska

 Uhorská vláda vydala na tvorcov žiadostí zatykač, preto museli utiecť do Čiech a v Prahe sa zúčastnili slovanského zjazdu

 September 1848 – vo Viedni vytvorili Slovenské národnú radu, najvyšší vojenský a politický orgán Slovákov, na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorý organizoval povstanie proti uhorskej vláde

 V Liptovskom Mikuláši pôsobil tiež celonárodný kultúrny spolok Tatrín, ktorého cieľom bolo vydávať slovenské noviny, knihy a zakladať spolky

 Proti uzákoneniu nového spisovného jazyka vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky

 Štúr Kollárovi oponoval v článku Hlas proti hlasom

 Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo nie len bránil, ale aj obhajoval potrebu slovenského jazyka

 V literatúre prevažuje láska k vlasti a slovanský humanizmus

 Nadväzuje na európske literatúry, ale odmieta individualizmus a titanizmus

 Autori sa opierajú o ústnu ľudovú slovesnosť, čerpali námety z minulosti (historizmus)

 Oživili jazyk prvkami hovorovej reči - aby sa literatúra stala dostupnou chápaniu širokým vrstvám

 Využívali sylabický veršový systém –rovnaký počtet slabík vo verši, intonačná prestávka (ktorá rozdeľuje verše na polverše), združený rým, rytmicko – syntaktický paralelizmus (jeden verš = jedná veta), spájanie veršov do dvojverší

 Autori písali väčšinou lyriku alebo lyrizovanú epiku (popretkávaná lyricko – epickými prvkami)

 Európskemu romantizmu sa najviac priblížil Janko Kráľ

 Romantizmus uzatvára epochu slovenského národného obrodenia

 V lyrike vznikali nové žánre – duma, krakoviak, ponášky na ľudové piesne a balady

 V epike – historická povesť, kratšie prózy zo súčasného života so satirickým tónom

 Dráma nedosiahla vyššej úrovne (nebola možnosť scénickej realizácie)

 

Karol Kuzmány

 Běla – dielo písané časomierou

- predstavuje ideálny meštiacký život

- podrobne opísal deň študentského májalesu, ktorý vrcholí zasnúbením Běly a Milnova, dcéry učiteľa a vzdelaného obchodníka, uvedomelého Slováka

 Ladislav – jadro diela tvorí sentimentálna poviedka a cestopis

- Ladislav s pokrokovými názormisa zamiluje do Hanky, dcéry farára

- pred svatbou sa vyberie na cestu po Európe

- po návrate sa ožení s Hankou, no ona predčasne zomrie

- tragický osud postihne aj jedného z dvoch poľských priateľov

- denník z cesty – úvahová časť

 Kto za pravdu horí – hymnická pieseň

 Kuzmány uverejňoval aj články o princípoch romantickej estetiky v časopise HRONKA

 

 

Ľudovít Štúr

 Narodený v Zay Uhrovci, zomrel v Modre

 Vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, národný buditeľ

 Pedagóg, filológ, historik, politik, publicista, spisovateľ, jazykovedec

 Štúr sa zoznámil s Adelou Ostrolúckou v Zemianskom Podhradí, stala sa jeho vernou priateľkou a podporovateľkou

 1851 umrel Štúrov otec a jeho brat Karol

 1853 umrela jeho matka a Adela

 1956 na následky strelného zranenia umiera aj Štúr

 1945 – 48 vydával prvé slovenské politické noviny Slovenské narodňje novini (dva krát týždenne na 4 stranách – 292 čísel), ktoré mali aj literárnu prílohu Orol tatránsky (8 strán, obsahoval správy z kultúry, beletriu, básne, poviedky, populárno-náučné články – 97 čísel) – žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu, rozšírenie národného školstva

 Po revolúcii žil pod policajným dozorom v Modre, kde sa staral o deti brata Karola. Náhodou sa poranil pro poľovačke a zomrel.

 

 Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí – jazykovedná práca, v ktorej vyjadril potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny. Za samostatný národ považuje iba celok s vlastnou jazykovou, duchovnou a materiálnou svojbytnosťou

 Náuka reči slovenskej – kniha, do ktorej zhrnul hláskoslovie, morfológiu, pravopis i skladbu slovenského jazyka

 O národních písních a pověstech plemen slovanských – pohľad na ľudovú slovesnosť a poéziu, vyjadril myšlienku o veľkej budúcnosti Slovanov

- vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť

 Slovanstvo a svet budúcnosti - vyjadruje sklamanie z výsledkov revolúcie, vieru v rozpad rakúskej ríše

- mylne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko

- dielo vyšlo po jeho smrti

 Dumky večerní - zbierka českých básní, ktoré vydal ako študent

- žiali nad sebou a nad ťažkým delom ľudu

 Spevy a piesne – inšpirované rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti

 

 

Samo Chalupka

 Najstarší štúrovec

 Evanjelický kňaz v Hornej Lehote

 Témy jeho diel – Jánošík, boj proti Turkom, minulosť Slovákov

 Bol jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spoločnosti česko – slovanskej

 Zúčastnil sa povstaní v Poľsku

 Prvé básne napísal biblickou češtinou, ale čoskoro prešiel k slovenčine

 Po revolúcii už písal málo a ani sa verejne neangažoval

 Monumentalizmus – lokalizovanie deja básní v blízkosti statického úkazu (hrad, rieka, bralo)

 Básnické skratky, hyperboly, u ľudu vyzdvihoval mravné etické bohatstvo témy

 

Jánošíkovská tématika

 Spevy – zbierka

- básne lyrické, ale aj politicky angažované za program národného obrodenia

- odrazila sa jeho vášeň pre folklór

 Likavský vazeň – uväznený Jánošík rozmýšla o svojom osude a verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov

- autor hlavného hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu

- motív vatry – symbol slobody

 Junák – Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky padnú v boji proti mocipánom

- autor verí v obnovenie Jánošíkovho odboja

 Kráľohoľská – opisuje Jánošíkovu družinu, ktorá sa rozrastá v bojovníkov za národnú slobodu

- autor podáva kontrast voľnosti junákov a obraz poroby v útlaku národa, jeho neslobodu

 

Turecká tématika

 Boj pri Jelšave - víťazstvo ľudových bojovníkov nad tureckým vojskom

 Turčín Poničan – veršovaná povesť

- ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec odvlečie do otroctva. Ona v ňom spoznáva vlastného syna. Poturčenec, keď musel uznať, že otrokyňa je jeho matka, ju žiada, aby zostala pri ňom a pri svojom vnúčati. V matke však zvíťazil patriotizmus a odmieta žiť v prepychu, chce sa vrátiť do vlasti

 Branko - o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu proti pánom, nakoniec hrdinsky hynie vďaka zrade

- „Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.“

 

Historický motív

 Mor ho! – hrdinská epická báseň

- 13-slabičný sylabický verš

- prvý krát bola vydaná v časopise SOKO (1864)

- kolektívny hrdina — bojovníci za česť svojho národa vystupujú ako jedna postava

- historický námet z čias rímskeho panstva, cisár Constantinus roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odbojné kmene Lemiakov, ktorých autor považoval za Slovákov

- opisuje hrdosť a smelosť junákov, ich túžbu po slobode mieri

- odsudzuje násielie, vyzdvihuje rovnosť ľudí

- pokrik Mor ho! zaznieva na niekoľkých miestach textu ako dramatizujúci prvok

- dej sa odohráva v 4. storočí pri Dunaji pod Devínom

- Slovenskí junáci prišli na hranice svojej zeme s posolstvom mieru. Básnik ich nazýva orlami, čo je v slovenskej romantickej literatúre symbol slobody a boja za slobodu. Sú vyslancami svojej zeme, správajú sa hrdo, ale úctivo a prinášajú posolstvo staršiny. Spupný cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom „Mor ho!“

- slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály - mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia, kým víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára

- slová „Mor ho!“ sa stali heslom bojovníkov v Slovenskom národnom povstaní

- na záver znie posolstvo národu: „Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom“

- harmónia kontrastov – smelí slovanskí junáci a zbabelý cisár; mierumilovní Slováci a násilní, výbojní Rimania

 

 

Janko Kráľ

 Tvorca slovenskej romantickej balady

 Aktívny účastník revolučných udalostí rokov 1848 – 49, publicista, burič a revolucionár

 Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika

 Položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky

 Písal v intenciách dobového estetického kánonu najprv epické básne s historickou tematikou, neskôr nadviazal na zdroje ľudovej slovesnosti

 Okrem balád a piesní vytvoril aj poéziu celkom iného charakteru, tzv. cyklické skladby

 Pre svoje postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka „divný Janko

 Vyzýval sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolal ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3. 3. 1848

 1848 – väznený v Šahách

 

Buričská tématika

 Duma bratislavská – žiali nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovú obranu

 Orol – mládenec opúšťa matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie

 Orol vták

 Krajinská pieseň – privítal revolúciu

 Jarná pieseň – jedná z najkrajších básní o slobode. Kráľ sa obracia k všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu a podali si svorne „bratské ruky k veľkému životu“

 Šahy – sklamaný neúspechom revolúcie, lúči sa so snami a nádejami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.

 Zverbovaný – opisuje ľudový život, kde hrdina Janík nie je len synom prírody, ale má aj odbojové a nepokojné črty. Záver je výzvou do boja

 Povesť – trestá neúctu k starobe

 Skamenelý – o nevere milého a porušení prísahy

 Kríž a čiapka – roztopašnosť a zneúctenie hrobu

 Bezbožné dievky – privolávanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov

 Pán v tŕní – báseň je buričská a revolúčna

- autor odsudzuje všetkých, čo zdierajú obyčajný ľud

- Hrdina, príslušník panského stavu, zbadá pri návrate z poľovačky „krvavé znaky“ svojho zločinu (nehovorí konkrétne, čo spáchal). V hrôze i z hlasu, ktorý v hore počuje, zmeravie, vystrelí, zbadá krv aj na svojom odeve a pomätený uteká domov. Záver balady je rozhovorom medzi matkou a dcérou kde naznačuje, že pán vo svojom šialenstve vybehol do noci, zaplietol sa do tŕnia a tam v bezmocnosti kričí a narieka.

 Kvet – nárek dievčaťa, ktoré matka nasilu vydala za bohatého starého vdovca. Dievčina v žiali umiera

 Zakliatá panna vo Váhu a divný Janko – hlavná postava – divný Janko, má mnohé vlastnosti autora

- zakliatá panna – slovenský ľud

- hlavný hrdina zomiera pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou

- citlivosťou je balada romantická, zobrazením dedinského života realistická

- kontrast Jankových pocitov a pokojnej prírody

- zdrobneninami vyvoláva pocit lásky k rodnému kraju

- kompozícia pozostáva z troch častí

- 1. subjektivizovaná časť, ja rozprávanie, 13 – slabičný verš, rým AABBCC

- 2. text balady ľudového typu, 7 – 6 slabičný verš, rým ABCB

- 3. obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu, 13 – slabičný verš, rým AABBCC

- úvodné časti – osobná spoveď romantického samotára, lyrického hrdinu, obraz jeho rodného kraja, detstva a mladosti, jeho nepokoja a blúdenia po brehoch Váhu,

- charakteristika hlavného hrdinu – odlišuje sa od svojích rovesníkov svojou samotárskou povahou, je hrdý, ukrutný a smelý. Je jedinečný, hnevu sa nebojí, o lásku nestojí, u ostatných vzbudzuje nenávisť, nikoho nemá rád, neváži si svoj život a nevie si v ňom nájsť miesto. V najťažších chvíľach nachádza uspokojenie v myšlienkach na rodný kraj, zbojníkov, ovce, gajdy. Jeho milujúci rodičia sú z neho nešťastní, Janko nerešpektuje zvyklosti, hoc je sviatok vstúpenia, nejde do kostola, sviatočne sa neoblečie, bldi v čiernom kepeni, ako havran

- Jankov pocit smútku sa stupňuje a nepomáha mu už ani plač

- od večere sa vychytí von, dozrie v ňom rozhodnutie odkliať zakliatú pannu

- príroda sa začína pripravovať na príchod čohosi tragického, zvierartá cítia blízkosť smrti

- autor v druhej časti stručne vysvetľuje poveru, ktorá sa viaže na sviatok vstúpenia

- začína sa text typu ľudovej balady, ktorá rozpráva o tom, že kto o pol noci skočí do Váhu a prevráti si šaty naopak, môže odkliať zakliat pannu a tá mu vyplní všetky priania

- dej sa dramatizuje, blíži sa polnoc, voda vo Váhu bcha o skaly

- Janko sa prežehná vrhá sa do rozbúrenej rieky

- v tretej časti budí nadránom pastierik ľudí smutnou zvesťou, že Janko je na brehu váhu mŕtvy, nedodržal totiž podmienku, že musí mať všetko oblečené naopak, neprevrátil si mešec na tabak

- a tak Janko zomiera, ako zomierajú osamelí bojovníci za práva svojho národa

 Dráma sveta – cyklus básní

- pesimistický náhľad na minulosť a prítomnosť

 

Jánošíkovská tématika

 Janko – mladý pán zhnusený mestským životom nachádza uspokojenie v nepokojnej prírode

- pri divokej jazde v snehovej víchrici mu zamrzne kočiš a on sa zamýšľa nad sebou a životom chudobného ľudu

 Žobrák – hrdina trestá pánsku svojvôľu a hoci ho pánska presila dokaličí, vntorne ho nezlomí

- po rokoch prezlečený putuje po krajine a hlása príchod novodobého Jánošíka

 Zbojníková balada – rozpráva ju hrdina sudcom, v ktorých potrestaná pánska vina vyvolá strach

 Duma slovenská – obraz slovenského života za posledných dvadsaťpäť rokov a predstavy o perspektívach obrody národného života

 

 

 

Andrej Sládkovič

 Vlastným menom Braxatoris

 Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie

 Školský rok 1843 – 1844 strávil na univerzite v Halle, kde naňho zapôsobila Hegelova estetika

 Po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávate

 Ťažko naňho zapôsobil rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára

 Hoci sa priamo nezúčastnil na revolúcii, maďarskí gardisti ho pokladali za nebezpečného a uväznili ho

 Vytvoril ucelené básnické celky

 Najkultivovanejší a najobľúbenejší štúrovský básnik

 

 Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti – prvítal revolúciu

 Sôvety v rodine Dušanovej – skladajú sa zo štyroch častí

- tlmočí Hegelove tézy, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha

- využíva paródiu a satiru

- pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť

 Marínavyrovnáva sa s vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene

- skladba je rozdelená na dve časti

- 1. lyricko-epická, zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej. V prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Abstraktný ideál postupne nadobúda konkrétne črty, reálny obraz Maríny. Domov a kraj predstavujú reálnu podstatu jeho bytia. Postupne s prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine. Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu.

- 2. reflexívno symbolická, láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Marína sa postupne mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena a láska ako tvorivý životný princíp panuje v celom vesmíre. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi.

- záver nie je tragický, láska sa nekončí, pretože diamantom a poslaním človeka je vyplniť život krásou

 Detvan – dej sa odohrávav 15. storočí za vlády kráľa Matiáša

- 5 spevov – Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka

- Martin a Elena – symboly hodnôt ľudu

- Matiáš – ideál demokratického panovníka

- autor vyzdvihuje krásy slovenského ľudu

- 1. spev – autor predstavuje Martina Hudcovie (narodenie, premenu na mládenca, záľuby) a jeho zmysel pre spravodlivosť, keď zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca

- 2. spev – úvahy o ľudovom umení a o viere v budovanie slovenského ľudu. Martin sa na salaši pri vatre, v kruhu valachov, pri speve, zvukoch fujary a gájd dozvedá, že sokol patril kráľovi Matiášovi

- 3. spev – na jarmok prichádza kráľ Matiáš a Martin sa mu ospravedlní, že zabil jeho sokola. Jeho prirodzenosť zapôsobí na kráľa Matiáša. Vysvitne, že Martin zabil aj zbojníka, keď vyslobodzoval unesenú Elenu a kráľ mu daruje postroj a koňa

- 4. spev – autor opisuje Elenu ako ideál slovenky. Kráľ sa jej zalieča prsteňom, no ona ho odmieta, pretože miluje Martina

- 5. spev – Martin vstupuje do čierneho pluku kráľa Matiáša pod podmienkou, že si smie nechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu

 Nehaňte ľud môj – vyjadril vieru v bdúcnosť Slovenska, posilňuje vlastenecké povedomie

 Milica - poukazuje na slovenské vlastenectvo v boji proti Turkom

 Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti – chcel zdôrazniť, že tento najslávnejší bojovník proti Turkom bol Slovan a nie maďarský národný hrdina

- k trojstému výročiu narodenia chorvátskeho národného hrdinu

 Svätomartiniáda – reakcia na memorandove zhromaždenie

 Lipa cyrilometodejská – pripomenul tisícročné jubileum príchodu vierozvestcov

 Čo vy za nič nemáte nás? – výzva utláčateľom Slovakov a Slovanov

 

 

 

Ján Botto

 Na rozdiel od ostatných neštudoval na Bratislavskom lýceu, ale v Levoči, neskôr zememeračstvo v Budapešti

 Literárne začal tvoriť počas štúdii v Levoči pod menom Janko Maginhradský

 Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej

 Najmladší zo štúrovcov

 Je nazývaný básnikom farieb

 Najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou

 Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie)

 Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext

 Rozvinul typ romantickej balady

 Baladický hrdina splýval s okolím a situáciami

 Dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz, nie rozporom medzi dobrom a zlom

 Využíval dialóg, zvukomalebné slová, skratky

 Orol – báseň

- ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie zo zakliatia

 K mladosti – je vyvrcholením Bottovej básnickej tvorby v levočskom období

- oslobodzuje sa od neskutočného sveta rozprávok a alegórií

- odsudzuje pasivitu mládeže, burcuje a volá ju za nový lepší svet

 Báj na Dunaji – báseň

- Slovensko predstavuje ako zakliatu krajinu, čakajúcu na víťaza, ktorý ju oslobodí

- Slovensko a slovenský národ symbolizuje ,,biela húska s červenými ústy“, plávajúca po rozbúrenom Dunaji, ktorú oslobodzuje odvážny šuhaj (Ľudovít Štúr)

 Piesne vojenské - túto zbierku napísal v Pešti

- inšpiroval sa Petőffym

- verše vyzývajú Slovákov do boja

 Pochod

 Žltá ľalia - balada

- hovorí o porušení manželskej prísahy vernosti, keď si manželia sľúbia lásku až za hrob

- Evka sa po Adamovej smrti vydá, preto ju mŕtvy Adam potrestá tým, že si príde o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera

 Ctibor – balada

- bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvätil nedeľu poľovačkou

 Margita a Besná – balada

- opisuje vydajachtivú vdovu, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu, pod ťarchou výčitiek sa pomätie a na tom istom mieste za zabije

 Lucijný stolček

 Smrť Jánošíková – písal 10 rokov

- lyricko-epická skladba

- skladá sa z predspevu a deviatich spevov

- dielo opisuje zlapaniem uvňznenie a popravu Jánošíka

- sylabotonický veršový systém

- prevláda 12-slabičný verš – alexandrín

- paralelizmus - opakovanie tých istých alebo podobných syntaktických výrazov

- spevy sa kompozične a štýlovo dosť líšia, zjednocujúcim kompozičným prostriedkom jednotlivých spevov je princíp kontrastu

- Jánošík - v prvých dvoch spevoch predstaviteľom protifeudálneho odboja a postavou z ľudovej slovesnosti; vo 4. speve sa mení na romantického hrdinu a v 5. speve na zbojníka za práva slovenského národa; v 9. speve je alegorickou bytosťou

- Predspev – cez alegóriu matky a jej detí posiela svoje verše po Slovensku v obave, že je to zakliata krajina, a nenájdu odozvu. No oni stretnú hôrnych chlapcov, ktorí sa ich ujmú. Úvod ako predspev je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života.

- 1. spev – oslava Jánošíka a jeho družiny. Vatra, okolo ktorej sedia je symbolom slobody a voľnosti. V závere dohorieva, družina sa dozvedá o Jánošíkovi, ktorého zlapali a uvedomujú si svoj koniec.

- 2.spev – je obrazom zlapania Jánošíka. Jánošík má nadprirodzené schopnosti presne tak, ako to podáva ľudová rozprávka. Je nezraniteľný, lebo má v opasku silu, ktorú možno zničiť strelou spakruky. Hrdo odmieta si vykúpiť slobodu zlatom zo svojich bájnych pokladov.

- 3. spev – postava Jánošíka je pasívna. Jánošík je vo väzení, prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným prostonárodným tónom ľudovej balady sa s ním lúči ako milá s milým. Opis mesta tyrana

- 4. spev – najpochmúrnejsí, stavaný na kontraste skutočnosti a sna. Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody, spomína na svoj život a prichádza k nemu diabol, ktorý mu pripomína blížiacu sa smrť.

- 5. spev – najkrajšia pieseň o slobode, v ktorej je ukrytá hlavná mysšlienka. Jánošík precitá a uvedomuje si svoje položenie. V monológu sa Jánošík pýta, kto viacej zbíjal, či on, alebo jeho kati. On chodil po zboji preto, aby ,,zabudol o ťažkej nevoli“, aby rozrážal putá ostatných, aby bránil pravdu a trestal pyšných vrahov. Odsúdili ho na smrť, ale raz príde spravodlivosť a odplata.

- 6. spev – Jánošíka vedú k šibenici. Stojí tu ako jeho duchovný vodca – cíti sa zodpovedný za osud ľudu. Neprihovára sa len ku kňazovi, ale hovorí k širšej pospolitosti. Kňaz ho vyzve k modlitbe, ale Jánošík káže modliť sa za úbohý poddaný ľud.

- 7. spev – v deň popravy smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna. Kráľovná víl spevom volá Jánošíka, ktorý už stojí pod šibenicou. Naposledy mu mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti, slobodného života, lúči sa pohľadom s krajinou a v mysli prechádza známymi miestami (návrat k ,,tradičnej“ romantickej podobe hrdinu). Jeho ústami sa Botto vyznáva z lásky k rodnej zemi. Táto časť je jednou z najkrajších opisov Slovenska v slovenskej literatúre.

- 8. spev – predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Nevidieť ani znaku, že by prišiel nový život. Ľud si o Jánošíkovi rozpráva povesti, v ktorých sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde. V tomto obraze Botto aktualizuje súčasnú bezútešnosť a bezradnosť slovenského života po neúspešnej revolúcii. No ľud verí, že Jánošík neumrel.

- 9. spev – v alegorickom obraze Jánošíkovej svadby s kráľovnou víl v jej svete Botto ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu. jánošík sa stáva legendou.

 

 

 

Jozef Miloslav Hurban

 Patril k autorom Žiadostí slovenského národa

 Predseda Slovenskej národnej rady

 Vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 49

 Vydavateľ a redaktor najstaršieho literárneho periodika v Strednej Európe – Slovenských pohľadov, ktoré vychádzajú dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis

 Pričinil sa o organizovanie prvých slovenských divadelných predstavení, čitateľských krúžkov, nedeľných škôl, spolkov miernosti

 Bol pri vzniku spolku Tatrín, a dlho Štúrovým najlepším priateľom

 Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v Pešťbudínskych vedomostiach 1868 – 69 bol odsúdený a väznený

 Z posledného desaťročia života zanechal dve významné historicko-memoárové práce, obsiahly životopis Ľ. Štúra a Rozpomienky (na povstanie), ktoré na pokračovanie uverejňovali 1881 – 87 Slovenské pohľady obnovené S. H. Vajanským

 Olejkár – historická povesť

- nabitá dramatickým dejom plným nečakaných zvratov; množstvom postáv, z ktorých mnohé sú zahalené tajomstvom; obrazmi prírody a prostredia

- príbeh sa odohráva v Trenčíne a priľahlom okolí

- romantický príbeh lásky súrodencov Víta a Ľudmily

- Olejkár Hrabovec spolu so starým zlatníkom vyrobí jed, ktorým chcú otráviť Matúša Čáka. Olejkárov učeň Vít, ktorého milou je olejkárova dcéra Ľudmila, ich prezradí, za čo Hrabovcovi hrozí trest smrti. Nakoniec prizná, že Vít je jeho synom z prvého manželstva a teda je aj Ľudmiliným bratom. Obaja sú z toho veľmi nešťastní. Vít sa dáva do služieb Matúšových a Ľudmila vstupuje do kláštora.

- typická romantická poviedka

- Hurban Matúša Čáka idealizuje, zobrazuje ho ako silného, cieľavedomého a spravodlivého vladára, ako uvedomelého Slovana, ktorý má veľké plány na obnovenie Veľkej Moravy spojením koruny českej, poľskej a uhorskej

- motívy: silná vášeň, láska, zložité vzťahy medzi ľuďmi, intrigy, pomsta a víťazstvo dobra nad zlom

  Gottšalk – román

- autor odsudzuje násilne nemecké pokresťančovanie Slovanov

- Hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, ktorý opúšťa svoju pohanskú manželku a dcéru, aby sa oženil s dánskou kresťanskou princeznou a pod pogermánčenám menom Gottšalk šíril kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi. Takto ho Slovania vydávajú do rúk Nemcov. Nakoniec ho zabijú vlastní pohanskí krajania.

- Hurban odsudzuje formy akými sa kresťanstvo šírilo.

 Od Silvestra do troch kráľov – satirická novela podobná Chalúpkovému Kocúrkovu

- zobrazuje slovenské malomesto, kde žijú odnárodnení hlupáci a mešťania

- oproti ním stoja vzdelaní a národne uvedomení ľudia

- mestečko sa volá Břuchoslavice, kde prekvitá klebetárstvo, honba za majetkom, pýcha a nevzdelanosť

- hlavným hrdinom je Šuplata - smiešny, tvári sa , že je maďarský alebo rakúsky šľachtic a nechá sa oslovovať Her von Šuplata

- Šuplata sa zatúži oženiť, vyberie si mladé zámožné dievča Ľudmilu. Ona ho však nechce lebo miluje Milenského. Do sobáša ju núti aj stará mama. Štuplata má slúžku, star škľav Ilonu. Ilona si kúpila žreb a myslela si, že vyhrá. Pochválila sa Šuplatovi. Ten ju vysmial, že vyhodila peniaze a ona sa ho chcela zbaviť. Predala ho kamarátovi Milenského. Ten žreb však naozaj vyhral a keď sa to Šuplata dozvedel, prestal javiť záujem o Ľudmilu. Ilone ponúkol sobáš nevediac, že ona žreb predala.Pravdu mu povedala az po sobáši. Šuplata bol potrestaný, Ľudmila sa vydala za Milenského.

 

 

 

Ján Kalinčiak

 Bol aktívnym členom Spoločnosti česko-slovenskej

 Vydával a redigoval literárny mesačník Orol

 Pochádzal zo zemianského rodu

 Matka mu od detstva rozprávala príbehy a povesti o zemanoch a zemianskych rodoch

 Reštavrácia – je to humoristický a satirický obraz volieb župana v polovici 19. storočia

- zobrazuje zanikajúci svet zemanov

- je to jediná Kalinčiakova próza, ktorá má humorný charakter a šťastný koniec

- chýbajú v nej romantické konflikty, má bližšie k realizmu než k romantizmu

- vyniká charakteristikou postáv, postavy zemanov sa stali typmi

- obsahuje mnoho ľudových prísloví, porekadiel a hovorových slov

- Jadrom príbehu je konflikt troch rodín počas volieb vicišpána : Bešeňovských, Levickách a Potockých. Vicišpánom sa chcú stať Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Obaja získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikou a podplácaním. Zemania svoje hlasy vždy sľúbia tomu, kto dá viac (Matiáš Bešeňovský). Adam pred voľbami urazí rodinu Levických, keď nechce svoju dcéru Aničku vydať za Štefana Levického, lebo je chudobný. Štefanov strýko vymyslí plán – sľúbi Potockému, že mu pomôže vyhrať, ak sa druhým vicišpánom stane Štefan. Chcú voličom Bešeňovského zabrániť prísť na voľby. A tak jednu skupinu opijú a zavezú do lesa, ďalšiu nepustia cez most a inú zlákaj do cirkusu. Voľby zmeškajú, vicišpánom sa stane Potocký a druhým vicišpánom Štefan Levický. Adam potom dá Aničku za manželku Štefanovi.

 

 Bozkovci

 Bratova ruka

 Púť lásky

 Milkov hrob – tragická láska Milka Pankráca k dcére žilinského richtára

 Knieža liptovské  

 Svätý duch