Jdi na obsah Jdi na menu
 


Slovenská realistická literatúra

8. 1. 2010

 V roku 1867 došlo k rakúsko – maďarskému vyrovnaniu. Vznikol štát dvoch rovnoprávnych a rovnocenných krajín – Rakúska a Uhorska.

 Zosilnela maďarizácia realizovaná predovšetkým prostredníctvom školstva, ale aj cirkvi. Napriek snahe o spriemyselnenie Uhorsko zostávalo naďalej agrárnou krajinou.

 Existovala tu otvorená i skrytá nezamestnanosť. Obyvatelia hornatých častí Slovenska si museli sezónne alebo aj natrvalo hľadať prácu inde, najčastejšie na juhu Uhorska, v Rakúsku, ale aj v Kanade a USA.

 Staršia generácia slovenských dejateľov (J. M. Hurban, J. Francisci, Š. M. Daxner) sa združila do Starej školy slovenskej, z ktorej vznikla Slovenská národná strana. Sídlila v Martine a vydávala Národné noviny. Snažila sa dosiahnuť autonómiu a spoliehala sa najmä na Viedeň.

 Ich protipólom bola Nová škola slovenská (J. Palárik, J. Malý – Dusarov). Vydávala Slovenské noviny a snažila sa o dorozumenie s Maďarmi. Po zosilnení národnostného tlaku však jej politická orientácia stratila zmysel a združenie sa rozpadlo.

 

 Vývoj slovenskej realistickej literatúry sa za Európou oneskoril takmer o polstoročie. Nadväzovala na európsky realizmus

 Autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti

 Prednosť v literatúre mala stále národná tématika, ale aj problémy spoločnosti, kultúrny a spoločenský život ľudu

 Národnú otázku neskôr vystriedala sociálna

 Autori riešia problém zemianstva, jeho zaradenie do spoločnosti, jeho úlohu v národnom živote, problém roľníctva, sociálny útlak, biedu

 Témy – slovenská ľud, jeho kultúra a spoločenský život

 Prvým vystúpením mladej generácie bol almanach Napred, ktorý zostavili P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšel (uverejnili 14 hviezdoslavových básní)

 Štúrovský časopis Orol zanikol, namiesto neho sa obnovilo vydávanie Slovenských pohľadov, ktoré viedli Svetozár Hurbán Vajanský a Jozef Škultéty

 Príslušníci slovenskej realistickej literatúry vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia. Ich umelecké ideály sa upínali k vedúcim zjavom domácej literárnej tradície (Ján Kollár, Andrej Sládkovič) i k hodnotám európskej poézie, ktorú prijímali ako stelesnenie myšlienok „slobody a voľnosti“

 Slovenský realilzmus delíme na opisný (1.vlna) a kritický (2.vlna)

 

 

Prvá vlna slovenského realizmu

 

 Predstavitelia – Svetozár Hurban – Vajanský, Pavol Országh – Hviezdoslav, Terézia Vansová, Martin Kukučín, Elena Maróthy – Šoltésová

 V literatúre sa presadil sylabotonický veršový systém

 V lyrike sa pestujú lyrické a lyricko – epické skladby a rozsiahle cykly (zásluhou P. O. Hviezdoslava)

 V próze dominujú krátke útvary – poviedka, črta, novela, za vrchol tvorivého úsilia sa považuje román, v dielach prevažuje hovorový jazyk

 Najmenej sa rozvíja dráma

 Kultúrnym centrom sa stáva Martin. Vychádzajú tu časopisy – Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Priateľ ľudu, Černokňažník.

 Vzniká kníhtlačiareň, kníhkupecko – nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť, ženský spolok Živena (vydávala časopis Dennica – pri jej zrode stáli Terézia Vansová a Elena Maróthy – Šoltésová), ochotnícke divadlá

 Ako protiváha martinským evanjelickým kruhom vzniká Osvaldova družina, ktorá posilnila literárnoteoretické bádanie a záujem o tvorbu bernolákovcov. Združovala sa v nej katolícka a vedecká inteligencia – František Richard Osvald, Tichomír Milkin, Andrej Kmeť, I. Žiak – Somolický. Vydali tri almanachy Tovarišstvo

 

 Svetozár Hurban – Vajanský – najstarší syn Miloslava Hurbana

- rozhodujúci zlom v jeho literatúre nastal, keď ho v roku 1878 povolali k vojsku a musel sa zúčastniť pri okupácii Bosny a Hercegoviny

- bol jedným z čelných prestaviteľov SNS

- po návrate sa usadil v Martine

- redigoval Národné noviny a Slovenské pohľady

 

Poézia:

- Tatry a more – básnicka zbierka

- považovaná za prvú realistickú zbierku v slovenskej literatúre

- Vajanský v nej opísal zážitky z bojov na Balkáne

- venoval ju českému básnikovi Adolfovi Heydukovi

- má sedem častí – Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky

- rozpracoval vzťah jednotlivca k národu a úsilie o národnú sebazáchovu

- rieši otázku zemianstva a jeho návratu do národného tábora. Nazdával sa, ze zemianstvo by sa ešte mo hlo stať vedúcou silou, keby sa spojilo s národne uvedomelou inteligenciou (na rozdiel od Hviezdoslava a Kukučína, ktorí správne videli, že zemianstvo je odsúdené na zánik a že nositeľom národných síl je ľud)

- v časti Herodes – básnik sleduje osud dvoch násilne odvlečených sirôt na Dolniaky, aby sa tam v službe cudzieho gazdu pomaďarčili. Obe deti pri úteku domov hynú pod kolesami vlaku – protest proti odnárodňovaniu slovenských detí

- Spod jarma, Verše – ďalšie básnické zbierky

 

Próza:

- Obrázky z ľudu – súbr siedmych žánrovo rôznorodých besedníc

- Na Bašnárovom kopci – najvernejší prejav jeho vzťahu k ľudu, osnovu autor zakladá na vlatnej skúsenosti. Stará žena mu vyrozpráva ako ju ženatý syn, ktorému dala svoj majetok, vyhnal z domu. Nepochodila ani u súdu. Kopaničiarka nakoniec aj autora pokladá za príživníka, čo hľadá iba vlastný prospech.

- Letiace tiene – tiene v názve novely symbolizujú nemohúcnosť národa, neschopnosť postaviť sa na odpor, maďarizáciu, smrť.

- prívlastok letiace znamená, že všetko napreduje, staré zaniká a nové sa prijíma a rastie

- zobrazuje aj úpadok zemianských rodín a ich pozemkového vlastníctva spolu s prenikaním kapitalizmu do výrobnej sféry

- ide o osudy zemianského rodu Imricha Jablonského z Jablonového

- Imrich Jablonský je schopný a šťastný zeman, ktorému všetko spadlo do lona. Majetok získal sobášom s dcérou zemana Samuela Podolského, Máriou. Imrich a Mária majú dve dcéry: Adelu a Elu. Imrich sa stáva riaditeľom poisťovne, snaží sa chrániť svoj majetok s zvolil si na to Hermana, ktorý už dlhšie dvorí jeho dcére Adele a chce si ju vziať. Dôverčivosť zašla tak ďaleko, že Herman mohol voľne rozhodovať o majetku Jablonských. Neuvážene investuje do stavby píly a tak sa začína majetok zmenšovať. Adela má však ďalšieho ctiteľa Eugena Dušana, ktorý si je chce tiež vziať za ženu, Adela v sobáši nevidí zlepšenie svojej situácie a odmieta ho. Autor, dúfa, že si to Adela ešte rozmyslí, lebo nevie ako skončí jej manželstvo bez lásky.

- Jablonský doplatí na spolčovanie s nemeckým príšelcom – kapitalistom

- sobáš zemianky Ely Jablonskej a učeteľa Milka Holana demonštruje spojenie zemianstva a inteligencie, z ktorého vznikne „nová šľachta“

- Suchá ratolesť – suchou ratolesťou na národnom pni sú práve zemania

- autor využíva širší románový priestor

- Stanislav Rudopoľský je zeman, veľký sveták, umelec – maliar, ktorý pochodil celý svet a cíti sa kozmopolitom (svetoobčan, vlastenectvo pokladá za zastaranú ideu). Zdedí kaštieľ a majetok v Rudopolí. Je vntorne prázdny a cynický, život na Slovensku ho vôbec nezaujíma. Je však všímavý a má veľmi ostré a jasné postrehy o ľuďoch a spoločnosti, čím mätie svojich priateľov a nastavuje im tak zrkadlo, núti ich viac premýšľať. Statkár Vanovský, učiteľ Tichý a Adelal Rybárička mu pomáhajú spoznať pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti.

- Román vyúsťuje do predstavy silnej individuality, hmotne i duchovne nezávislej od svojho okola a preto povolalnej a schopnej plniť náročnú vodcovskú úlohu v národnom spoločenskom živote

- Mária Vanovská – žena miestneho statkára, ktorá sa stane Rudopoľského múzou a prebudí v ňom záujem o krásu nielen ženskú, ale aj krásu slovenskej krajiny

- Albert Tichý – učiteľ, spisovateľ a národovec, ktorý ho svojím talentom presvedčí, že aj v slovenskom národe sú výnimoční ľudia

- Adela Rybárička – veľmi samostatná bohatá mladá vdova, do ktorej sa Rudopoľský zamiluje a ktorú si vezme za ženu. Ich manželstvo vyznieva ako spojenie dvoch hodnotovo rovnocenných ľudských individualít i románových postáv

- Koreň a výhonky – autor rieši vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom

- koreň – stará sedlialcká rodina Drevanskovcov

- výhonky – jej mladá generácia

- myšlienku autor rozvádza na manželstve učiteľovho syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou

- mestskú spoločnosť predstavuje okruh odrodilcov okolo notára Dünnagela, ktorý na nočnej hostine spácha samovraždu – predpoveď skazy protiľudsky orientovanej politiky vládnucej spoločnosti

- je rozdelený do dvoch dielov

- Kotlín – zemana Andreja Lutišiča nevedie k splynutiu so slovenským národom ani náklonnosť ku Gregušovej dcére Lejle

- autor tu vykresľuje typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie v živote

 

Novelistika:

- vytváral zložitý a mnohostranný obraz spoločnosti

- Kandidát – kriticky sa stavaia k Štúrovému riešeniu pomeru muža k žene

- Podivíni – slovami odsúdienia sprevádza zbytočných ľudí, premrhávajúcich svoje scopnosti v dumaní

- Ľalia

- Podrost

 

Cestopisy:

- Volosko - Venecia

- Sofia – Pleven

- Dubrovník – Celinje

 

 Pavol Országh – Hviezdoslav – je nazývaný básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským literárnym tvorcom

- najvšestrannejsí a najplodnejší básnik realizmu

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne, počas štúdii na maďarskom gymnáziu si obľúbil maďarských romantikov, prvé básne písal v maďarčine

- zásluhou svojho učiteľa sa národne uvedomuje, rozhodnutie písať po slovensky ovplyvnila aj jeho láska k matke a jej reči

- pôsobil ako advokát v Námestove

- po vzniku prvej Československej republiky bol členom Národného zhromaždenia

- v roku 1874 musel odísť z Dolného Kubína za verejný prejav proti národnému útlaku

- v roku 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, vracia sa do Dolného Kubína

- v roku 1885 uverejnili v almanachu Živena prvý diel cyklu Letorosty a potom cyklus Sonety

- zomrel v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný

 

Poézia:

- Básnické prvesienky Jozefa Zbranského – napísal ako 19 - ročný

- venoval svojmu slovenskému vzoru Andrejovi Sládkovičovi

- osvedčil svoje národné povedomie

- básne spájal Hviezdoslav do lyrických celkov (cyklov) s ústrednou myšlienkou

- hlavnými motívmi v nich sú – človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca kritika spoločnosti, príroda, vlastné duševné a životné krízy

- jeho básnická reč je bohatá a náročná, často sa v nej vyskytujú archaizmy, neologizmy, biblizmy a slová prebraté z latinčiny

- Krb a vatra – skladá sa z 3 oddielov – Z rodinného krbu, Jesenné zvuky, Spevy slobody

- nevyšli knižne

- autor prechádza od osobných a rodinných motívov k národným a svetovým

- Letorosty I. – úvodná báseň zahŕňa zásady básnikovej tvorby

- nemá rád prázdne slová, klamstvo, falošnosť, závisť, spoločenskú pretvárku, poklonkovanie, je mu odporné všetko, čo sa prieči prírode, najviac si cení jednoduchú pravdu

- hovorí, že písať bude, keď bude cítiť, že jeho básne majú zmysel a sú užotičné pre všetkých

- Letorosty II. – lyrický hrdina sa podobá unavenému pútnikovi, ktorý si čoraz viac uvedomuje plynutie času a nevyhnutnosť životných premien

- básne sú poznačené smútkom čierneho roka – smrť matky Terezy, otca Mikuláša, brata Mikuláša, sestry Márie

- smrť núti básnika sa zamýšľať nad zmyslom života, dochádza k názoru, že len práca dokáže udržať človeka pri živote, dáva zmysel ľudskej existencii, človek ňou prekoná smútok

- Letorosty III. – vyjadruje nespokojnosť zo svojej poézie, ktorá ostáva ako bez ozveny

- prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu, kritizuje tých, čo žijú na úkor práce ľudu, kritizuje morálku bohatých vrstiev

- cyklus uzatvára spomienkovými básňami na matku

- Sonety – 21 básní

- prehodnocuje svoj prístup k chápaniu poézie ako niečoho božského, odvodzuje mravný zákon boja so „zlobou a nenávisťou“

- zamýšľa sa nad záhadami vesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania

- zobrazuje trojicu vrcholných ideí – pravda, dobro, krása (kalokagatia) – silne ovplyvňujú básnikov postoj ku spoločnosti

- Žalmy a hymny – chcel umocniť naliehavosť svojích výziev a predstáv

- smutné, pesimistické básne, inšpirované cirkevnými sviatkami, sú to rozhovory s Bohom

- Prechádzky jarom – prírodná lyrika

- v poézii chápe autor človeka ako súčasť prírody

- pre básnika je príroda inšpiračným zdrojom, čerpá z nej fyzické i duševné sily.

- básnika očaruje krása prírody, ale zároveň pociťuje kontrast, že človeku s rokmi ubúda síl, no príroda sa každoročne obrodzuje (obnovuje)

- Prechádzky letom – prírodná lyrika

- básnik opisuje prácu ľudí na poli a piesne ľudí pri práci

- obe zbierky venoval autor krásnej oravskej prírode, nachádza v nej pocit harmónie, uspokojenia

- Stesky – autor sa zamýšľa nad poéziou a blížiacou sa smrťou

- Dozvuky - prehodnocuje svoje celoživotné dielo a snaží sa zobraziť budúcnosť sveta v krajšom duchu

- Krvavé sonety – 32 sonetov obsahujúcich ostrý protivojnový protest

- reaguje na vypuknutie prvej svetovej vojny

- trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný, vojnu odcudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve

- v ich závere autor vyslovuje túžbu po mieri, dúfa, že ľudstvo sa poučí z krviprelievania a bude žiť v mieri

- s trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa

- pokus o morálnu a spoločenskú analýzu vojny

 

Próza

- Hájniková žena – skladá sa z 15 spevov, prológu a epilógu

- dej je zasadený do krásnej oravskej prírody

- Hviezdoslav v nej postavil do kontrastu dva svety – svet pánov a svet ľudu

- v postave Artuša Villániho ml. odsudzuje morálku pánov, ich zhýralosť a pýchu, lebo Artuš je skazený, sebecký a panovačný

- v Hanke a Miškovi Čajkovcoch nachádzame morálnu čistotu ľudu, jeho čestnosť, pracovitosť a priamosť bez toho, aby autor ľud idealizoval

- lyrickými časťami sú autorove reflexie o pánoch, ľuďoch, spoločnosti, ale aj opisy krásnej prírody vo všetkých ročných obdobiach, a piesne hviezd či maliniarok

- Artuš Villáni zvádza Hanku Čajkovú, ženu hájnika Miška. Tá ho v sebaobrane zabije a zošalie z toho. Miško vezme vinu na seba, ale po pravdivej výpovedi ho súd oslobodí, Hanku pre pomňtenie neodsúdili. Keď pomätenie pominie, narodí sa jej dieťa.

- Ežo Vlkolínsky – autor čerpá námet z prostredia zemanov

- základ tvorí vzťah zemanov k ľudu. Napriek svojmu úpadku sú pyšní, arogantní, neschopní uznať, že doba sa zmenila. Autor postrehol, že zemania sa napokon budú musieť vzdať presudkov, svojej pýchy a splynú s ľudom

- Hviezdoslav tu vykreslil celý rad postáv zo zemianskeho i z ľudového prostredia

- opísal ich zvyky (fašiangy, pytačky, svadbu) a začiatok procesu splývania zemanov s ľudom

- po smrti Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stáva jeho žena Estera – hrdá zemianka. Jej syn Ezechiel sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa – Žofky. Keď ju chce popýtať o ruku, hrdá Estera sa nevie zmieriť s tým, že si nevybral zemianku, ale sedliačku. Vo svojej hrdosti ho vyženie z domu a prestane sa s ním rozprávať. Eža prichýli jeho strýko Eliáš, ktorý sa chce Estere pomstiť za dávne spory, a hoci je skupáň, vystrojí mladým svadvu, ktorá trvá štyri dni. Vypuknú na nej aj spory medzi povýšenými zemanmi a sedliakmi. Estera sa s mladou rodinou roky nestýka, jej srdce zmäkne až po zoznámení sa s vnukom Benkom. Kvôli nemu sa s Ežom a Žofkou zmieri.

- Gábor Vlkolínsky – deje oboch diel prebiehajú paralelne

- cez umelecké obrazy autor ukazuje objektívny vývoj smerujúci k naplneniu idey rovnosti

- Gábor nie je tak povznesený nad svoje zemianske prostredie, pochádza z mnohopočetnej rodiny a je svedkom jej postupnej skazy: matka prepadla vášni alkoholu, otec ju spočiatku od toho chce odvrátiť, potom však rezignuje a oddá sa pitiu aj on. Gábor ostáva so svojím zemianstvom sám, navyše mu odmietnú dať za ženu mladú zemanku. Ežo mu poradí, aby sa priženil k Blažkovcom, teda do sedliackej rodiny

 

Biblická epika

- Agar – na osude vyhnanej matky Agar so synom Izmaelom z Abrahámovho domu autor líči postavenie Slovenska v Uhorsku

- Ráchel – vyvraždenie Betlehémskych detí Herodesom predstavuje utrpenie Slovenského národa

- Vianoce – história ľudstva, autor hľadá zmysel jeho dejinného vývinu

- Sen Šalamúnov, Kain

 

Krátka epika, menšie epické skladby

- U kaplice, Anča, Zuzanka Hraškovie - balady

- Bútora a čútora

 

Hviezdoslav neskôr písal aj epické skladby s roľníckou, historickou tématikou, niekoľko povesťových látok a fantastických námetov

 

Dráma

- Herodes a Herodias – opieral sa o dielo W. Shakespeara Hamlet

- skladá sa z 5 dejstiev napísaných sčasti veršom, sčasti prózou

- predstavil zápas židovského národa proti rímskej vláde, v ktorej odhaľuje mravný úpadok vládnucej triedy

- násilie, despotizmus, spupnosť a mravné neresti akými sa tu charakterizuje Herodesov svet, sú podobné s príznakmi utláčateľov slovenského ľudu

- V meste Tberias v kráľovskom paláci očakávajú kráľa Herodesa, ktorý sa má vrátiť
z Ríma. Predchádzajú ho zlé chýry, že na ceste domov odviedol bohatému
Filipovi jeho ženu Herodias a dcéru Salome. Zákonitá Herodesova manželka Tamar sa začína strachovať o svoj osud. Kráľ ju po návrate prepustí a Tamar volá za sudcu celý národ. Jochanan (Ján Krstiteľ) za svoje hlásanie nového náboženstva a kritiku životného štýlu vládcov a tyranov zaplatí životom. Salome si na pokyn matky vyžiadala jeho hlavu. Spupnosť tyrana je odplatená, vojsko arabského kráľa Arebasa, otca zákonitej, ale zvrhnutej Herodesovej manželky Tamar, porazí Herodesovo vojsko. Rím si vyberie iného vládcu a Herodes s Herodias musia odísť do vyhnanstva.

 

Preklady

- Hviezdoslav preložil Shakespearove diela, diela od Goetheho, Mickiewicza, Puškina, Petöffiho a pod. - Hamlet, Faust, Tragédia človeka atď.

 

 

 

 Martin Kukučin – vlastným menom Matej Bencúr, zakladateľ realizu v slovenskej próze

- vzdal sa učiteľského povolania a šiel do Prahy študovať medicínu

- v Prahe sa zoznámil s chorcátskym ovchodníkom Didoličom, ktorý mu po skončení štúdia našiel prácu na ostrove Brač

- oženil sa s jeho dcérou Pericou, ako lekár pôsobil v Južnej Amerike

- písal črty, poviedky, romány, divadelné hry, cestopisy

- do literatúry uviedol ľudové postavy a ľudov reč

- dedinského človeka opisoval s chápavým, láskavým humorom

- Rysavá jalovica – Kukučín v nej s láskavým humorom líči neduh hlavnej postavy – alkoholizmus

- základom deja je rad humorných príhod, ktoré Adam zažije cestou na jarmok a späť

- Adam Krt sa veľmi teší na jarmok, kde má predať ušité kapce a nakúpiť pár vecí do domácnosti a jalovicu. Tú kúpi od svojeho suseda Adama Trnku. Uviažu jalovicu pred krčmou, v ktorej idú zjednať cenu a zapiť oldomáš. Medzitým Trnkova ženia, nevediac, že jalovica je už predaná, odvedie kravu domov. Podnapitý Adam ju hľadá až do polnoci. Žena sa veľmi hnevá a vyžeie ho jalovicu hľadať. Adam odíde s tým, že sa už nevráti. Trnka ho márne hľadá tri dni, nájde ho až na píle, kde Krt vstúpil do služby. Po čase sa vráti domov so zarobenými peniazmi a žene sľúbi, že už nikdy nebude piť. Svoj sľub dodrží a stane sa z neho bohatý gazda.

- Neprebudený – psychologická analýza charakter slabomyseľného dedinského pastiera husí Ondráša Machuľu. Ondráš má dvadsať rokov, ale dušu dieťaťa, nevie rozlíšiť fantáziu od skutočnosti, je duševne zaostalý – „neprebudený“ – má zmrzačenú tvár aj telo.

Otec od neho odišiel, matka sa utrápila na smrť, býva u svojej tety (totky), je dedinským husiarom

- stal sa obeťou lásky k Zuzke Bežanovie, ktorá si vzala svojho nastávajúceho Jana Dúbravovie. Ondráš je v presvedčení, že zmeškal vlastnú svatbu (bola to svatba Zuzky Jana).

- poviedka má tragický koniec – Ondráš zomiera v plameňoch pri záchrane svojich milovaných husí

- autor tragédiu tlmí pozadím, že pre Ondráša je smrť vykúpením

- Keď báčik z Chochoľova umrie – hlavné postavy – zeman Aduš Domanický z Domaníc (predstavuje upadajúcu zemiansku triedu), obchodník Ondrej Tráva

- Ondrej Tráva kúpi od Aduša sto mier jačmeňa. Postupne sa však dozvedá, že Aduš
nemá nič z obrovského majetku, ktorý mu v opilosti opisoval. Úporne sa snaží získať späť preddavok, ktorý dal Domanickému ako zálohu. Aduš svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Ondrejovi sa podarí získať preddavok späť, až keď si ako náhradu za jačmeň chce vziať štyri jasene, ktoré stoja pri hroboch Adušových predkov.

- Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Vianočné oblátky – poviedky

- Mladé letá – novela

- dej sa rozvíja v čase od rozdávania polročných vysvedčení do konca školského roka

- konflikt novely sa viaže na ľúbostný trojuholník – Miška Jahodu, Ferka Putorisa a Eleny Zvarinovej

- autor vykresľuje Elenu len potiaľ, kým si to vyžaduje posúvanie vzťahov mezdi Miškom a Ferkom

- úlohou Miška je tvoriť protiklad, pri ktorom sa ostrejšie vyníma Ferkov ľudský profil

- Dej sa začína odovzdávaním polročných vysvedčení na gymnáziu v Revúcej. Na jednej zábave stretnú Elenu Zvarinovú a keďže je veľmi krásna obaja sa do nej zamilujú. O pár dní Miško začína doučovať Petríka (syna starej rechtorky z Motišoviec) ale je naňho veľmi zlý a tak Petrík požiada o pomoc Ferka. Na Veľkú noc sú Miško s Ferkom pozvaní do Motišoviec, kde sa stretávajú s Elenou. Obaja sa jej snažia zaliečať, no Elena oboch odmieta. Ferko naďalej tajne doúča Petríka, Miško ich tajomstvo odhalí a poháda sa s Ferkom. Na ďalšej zábave, na konci školského roka v Revúcej sa už Miško zamiluje do iného dievčaťa a Elena sa zahľadí do farára. Ferko pochopí, že on je pre ňu ten pravý.

- Dies Irae – Dni hnevu

- Sýkora, dedinský žerník, má dvoch synov. Staršieho Jána vydedil a dal na vojnu, lebo ho podozrieval z krádeže svojích peňazí. Mladšiemu Jurovi zakáže stretávať sa s dcérou richtára, Evkou Zimovou, pretože jej otec sa zadĺži. Juro ho však neposlúchne a odchádza bývať k richtárovcom. V dedine vyčína cholera a neobíde ani Jurka. Vyzerá to s ním veľmi zle a praje si len, aby ho navštívil otec. Sýkora síce príde do richtárovcov, no nie preto, že syn leží na smrteľnej posteli, ale kvôli tomu, že podozrieva richtára z krádeže peňazí. Keď však vidí, v akom stave je Juro, ospravedlní sa mu, oľutuje svoje činy a zmieri sa so Zimovcami.

- Richtár Zima trpí preto, lebo v mladosti zviedol mladé dievča a potom ho opustil zisťuje, že ženba s bohatou dedičkou mu nepriniesla šťastie.

- Dom v stráni – dej románu sa odohráva v Dalmácii na Brači, je kronikou jedného roka života na tomto ostrove

- proti sebe stoja rodiny težaka Mateho Beraca, ktorý predstavuje patriarchálny sedliacky svet, a šory Anzuly Dubčičovej, ktorá stelesňuje zemiansku triedu

- hlavnou postavou je Mate – celý život tvrdo pracoval, jej sebavedomý, hrdý, teší sa autorite, je za zachovanie tradícií. Mateho smrť symboliuje zánik jeho sveta. Zaniká aj svet zemanov

- autor vidí budúcnosť v novej vrstve podnikateľov (obchodník Zandome)

- základným motívom je láska a smrť

Román sa delí na 4 časti , ktoré sledujú vznik lásky medzi Katicou a Nikom a jej postupný zánik

- túto líniu umocňuje striedanie ročných období, ktoré zdôrazňuje večný kolobeh života

- Vzájomný vzťah medzi Matem a Anzulou naruší láska ich detí Katice a Nika. Hlavne Mate je veľmi nešťastný a radšej by Katicu videl mŕtvu než s Nikom. Aj šora Anzula už pre Nika vybrala nevestu – zemianku Doricu. Obaja rodičia sa však dohodnú, že mladým nebud brániť, predpokaldajúc, že aj tak sa sami rozídu. Šora Anzula navyše organizuje situácie, v ktorých vidno rozdiely medzi Katicou a Doriciu. Niko si napokon uvedomí, že s Katicou sa k sebe nehodia. Rozíde sa s ňou a vezme si Doricu. Ich láska sa nemohla naplniť nielen preto, že pochádzali z rozličných vrstiev, ale aj preto, že každý ju prežíval inak. Niko bol najskôr zaľúbený a potom rozmýšľal, Katica najskôr premýšľala nad výhodami vzťahu, až neskôr sa zamilovala. Katica si napokon zoberie starú lásku Paška Bobicu.

- O Michale

- Zakáša, darmo je

- Mišo, Mišo II. – epická drobnokresba životného prostredia dalmatínskej dediny a mesta

- Mať volá – päťzväzková románová kronika z prostredia juhoamerických chorvátskych vysťahovalcov

- Lukáš Blahosej Krasoň – historický román s národno-historickou tématikou

- intelektualizácia a moralizátorstvo Kukučínovho prístupu ku skutočnosti

- Bohumil Valizlosť Zabor – historický román s národno-historickou tématikou

- intelektualizácia a moralizátorstvo Kukučínovho prístupu ku skutočnosti

- Komasácia – prvá realistická hra so sociálnou problematikou, činohra s najvyššou literárnou úrovňou, akú v tomto období nedosiahli ostatní dramatici

- Obeta – dráma

Druhá vlna slovenského realizmu

 

 Predstavitelia – Božena Slančíková – Timrava, Jozef Gregor – Tajovský, Ján Čajak, Ľudmila Podjavorinská

 Autori upúšťajú od národnej tématiky, viac sa venuj sociálnym problémom ľudu

 Do popredia sa dostáva rozpad patriarchýlnej rodiny

 Vytratil sa záujem o zemianstvo a idealizáciu človeka len preto, že patril k slovenskému národu

 Prehĺbil sa kritický prístup

 Diela podávajú pravdivý obraz o najnižsích vrstvách ľudu (Tajovský), čo staršia generácia považuje za ponižovanie a potupovanie slovenského národa

 Objavuj sa diela s výraznou psychologizáciou postáv (Timrava)

 Zásluhou Tajovského sa rozvíja aj dramatická tvorba

 

 Božena Slančíková – Timrava – jej dielo predstavuje vrchol kritického realizmu, dosahuje úroveň svetovej literatúry

- umelecké meno si vybrala podľa studničky za Polichnom, v ktorej bola vždy čistá voda

- písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a dedinského ľudu

- vytvorila mnoho jedinečných postáv, chrakterov, typov, figúr (1 150 postáv)

- tvorila v 4 tématickych skupinách :

- 1. skupina – zobrazuje život dedinského ľudu, ako ho videla vlastným rozumom

- 2. skupina – ironický rozbor vidieckej inteligencie

- 3. skupina – z rokov 1. svetovej vojny, v dielach sa vyrovnáva so skutočnosťou

- 4. skupina – zobrazuje svoj vnútorný svet a jej postoj k spoločenským otázkam

- v začiatkoch tvorila veršované pokusy a prózu, v ktorej spracúvala ľúbostné motívy (Za koho ísť?, Kandidát ženby, Darmo, Zvrchovaný čas, Pomocník) – vytvára ustálené charaktery, jednu alebo dve postavy, typický príbeh s jadrom ľúbostného zblíženia

- sú to poviedky o osudoch vidieckych dievčat z panských rodín túžiacich po ženíchovi a vydaji

 

Prózy z dedinského prostredia:

- Na jednom dvore – Paľo Škríbeľovie si nechce vziať nenávidenú sesternicu Anču. Keď však za ňou prídu vohľači, žiarli a odhovára ju od vydaja. Nakoniec si ju vezme a ich majetky sa spoja.

- Mocnár – Iľa nenachádza šťastie v sobáši s Ondrom. Voľnosť nachádza až po jeho smrti, keď ho ubijú prichyteného pri krádeži.

- Márnosť všetko - zachytáva veľkú túžbu po majetku, ktorá je ovplyvnená biedou a utrpením

- Postavy Anča Veľkomožná a Paľo Starniak žijú vo veľkej biede, najmä Anča, ktorá bola dedinskou žobráčkou Keď sa dostáva do služby na majer, zarobí si peniaze, stúpne jej sebavedomie, znenávidí celú dedinu. K ľuďom sa správa odmerane, ľúbi len svojho syna Ondra, no on ju nie.

- Ťapákovci – jedno z Timraviných vrcholných diel

- prináša iný pohľad na patriarchálny život slovenskej dediny, pranieruje jej zaostalosť a zadubenosť

- v popredí sú dve ženské postav – Iľa (manželka najstaršieho brata Paľa) a Anča (jej švagriná)

- obe sú silné osobnosti, prezývajú ich Iľa – kráľovná a Anča – zmyja (vnútri citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zlou)

- Iľa je dedinskou babicou. Je nespokojná so životom u Ťapákovcov, vyčíta im, že žijú v neporiadku a tlačia sa 16 v jednom dome. Ostatní si z nej robia posmech, nepáči sa im, že ich Iľa stále kritizuje a vyvyšuje sa nad nich. Najviac zádrapčivá je Anča. Je jednou z najtragickejších Timraviných postáv. Po chorobe v detstve zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, len sa po rukách vláči po zemi. Preto sa hnevá na celý svet, je hašterivá a zatrpknutá. Hoci miluje Jana, na lásku nemôže ani pomyslieť. Iróniou je, že vyšíva najkrajšie svadobné čepce v okolí.

- Keď Iľa vidí, že Ťapákovcov nezmení, žada Paľa, aby odišli a postavili si dom, inak odíde z domu. Paľo sa nevie rozhodnúť, a tak Iľa odchádza do služby k rektorke, o čom Paľo nevedel, lebo bol na paši s ovcami. Keď sa to však dozvedel, bolo mu to jedno. Iľa tvrdo pracovala, v dedine dokonca vznikli pletky, že Iľa má vzťah s chlapom z dediny. Po čase si po ňu žiarlivý Paľo príde a nový dom si postavia. Život ostatných Ťapákovcov sa ani trochu nezmení, žijú tak ako dovtedy a Anča ľutuje, že sa vôbec narodila.

 

„Pánske“ poviedky:

- Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bez hrdosti a i.

 

Próza z dedinskej inteligencie:

- Ťažké položenie – opisuje duševný život vidieckej inteligencie, ktorý zaráža svojou plytkosťou a prázdnotou

- nevesta statkára Metóda Karmana, Júlia, je typ zbytocního človeka

- manželské krízy jej dcéry Katuše a zaťa Jána Žovkina idú ruka v ruke s majetkovými záujmami rodiny

- Veľké šťastie – stratáva sa svet sedliacký a pánsky

- hlavné postavy - Otila Nivská, Katuša Nivská a Józa Jakubovičová

- Staršia zo sestier Katuša Nivská, to nemá v rodine ľahké, dávajú jej pocítiť, že ju zodvihli z prachu a správali sa k nej ako k slúžke. Otila bola naopak sebavedomá a krásna, pravý opak Katuše. Každá z priateliek je zamilovaná do Ievita Červenčíka, nástupcu miestného farára. Ievita si z nich vyberá práve Katušu. Otile rodičia vybrali bohatého Stana Hrabeňa a Józa sa má vydať za Leva Jakuboviča, svojho strýka.

- z troch ženských postáv zaujme svojou pravdovravnosťou Józa

 

Diela s vojnovou tématikou:

- Hrdinovia – názov novely je ironický, ukazuje, ako prvá svetová vojna zasiahlal do života ľudí na Slovensku

- nachádha sa tu veľa kontrastov: Baláň – Širický, reči – skutky, zbabelosť – odvaha atď.

- vysmieva sa z prisluhovačov vládnucej vrstvy

- kvôli protivojnovému charkteru bola novela scenzúrovaná

- Do dediny sa vkráda vojna. Mnohé ženy zostanú doma samy a obhospodarujú majetok. Páni v kancelárii horia oduševnením, vedú vlastenecké reči aj preto, že vedia, že na nich rad narukovať tak rýchlo nepríde. Ľudia majú po čase vojny plné zuby. Ženy drú na poliach a ich muži sa buď vracajú ako kaliky, alebo s anevracajú vôbec. Povinnosť narukovať si musia prlnniť čoraz starší aj mladší muži a chlapci. Podnotár Širický si dovolí zapochybovať o správnosti vojny, ale jeho názory sa nestretnú s pochopením. Po čase však príde rad aj na pánov. Notár Baláň, ktorý bol v rečiach horlivým vlastencom, odrazu stráca istotu a jeho strach z odvodu na front sa prejaví aj fyzicky, a tak ho neodvedú. Je len hrdina reči. Naopak, Širický, ktorý bol proti vojne, stáva sa hrdinom skutkov a dá sa odviesť na front. Je súcitný aj k nepriateľom. Ako sanitár zomiera pri záchrane nepriateľského vojaka.

- Skon Paľa Ročku – dej tvoria spomienky Paľa Ročku, ktorý na smrteľnej posteli uvažuje o svojom živote, o vzťahu k manželke a k matke

- Paľo si odťal dva prsty na ruke, aby nemusel ísť na vojnu a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny nevydali za iného

- láska sa pri ich chudobe za päť rokov vytráca a ostáva iba nenávisť a Paľov protest proti svetovej nespravodlivosti

 

Práce autobiografického charakteru

- Skúsenosť – dej sa sústreďuje oko Maríny Majtanovej (predstavuje Timravu) a pani Bukovičovej

- Marína je citlivá osova, ktorá má odvahu o všetkom premýšľať a všetko samostane posudzovať a ktorá u nikoho nenašla pocopenie

- pani Bukovičová (vdova Orzsághova, u ktorej Timrava pracovala) – pani, ktorá nerada číta noviny a knihy v slovenčine, radšej číta po maďarsky. Chce sa presťahovať do Pešti, aby si ju mohol vziať maďarský úradník

- básnik Javor – svetlý lúč v tmavej každodennosti, predstavuje Hviezdoslava, no ani on sa nedostane do bližšieho spojenia s jej trpiacou bytosťou

- nezobrazovala rozpory medzi Slovákmi a Maďarmi, ako to robili iní spisovatelia vtedajšej doby, ale smelo ukázala na prázdnotu, falošnosť, lakomosť a nečestnosť slovenskej buržoázie, čím sa ako prvá dotkla „zakázanej“ témy

- Marína sa rozhodne odcestovať z rodnej dediny do Vodňan, ktoré nazýva aj Kocúrkovom, pretože tam žijú povahovo zvláštni ľudia. Dostáva sa k vdove Bukovičovej, kde pracuje ako slúžka. Na oslavy menín farára v Lehote je pozvaná tiež len ako slúžka, tam sa spoznáva s Boženou, charakterovou odlišnou od pani Bukovičovej. Po návrate sa všetko vráti do starých koľají, a keď po roku marína odchádza zo služieb, spadne z nej všetka ťarcha, cíti sa byť zase slobodná.

- Všetko za národ – autorka si pod menom Viera Javorčíková premieta svoju mladosť a od nej vlastnú cestu k literatúre

- Viera sa stretáva s uvedomelou vlastenkou Hanou Čepčinskou, ktorá na verejnosti neustále hlása heslo: Všetko za národ. Sú to veľké slová, prelud Hany, no jej skutky tomu nezodpovedajú. Viera sa zaľúbi do Jána Hagara, ktorý padne pri obrane Paríža.

 

Divadelné hry:

- Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky – nedosiahli umeleckú úroveň jej próz

 

 

 Jozef Gregor – Tajovský – narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný

- vychovávali ho starí rodičia, najväčší vplyv na neho mal jeho strý otec, ktorému venoval svoj Starootcovský cyklus: Do konca, Do kúpeľa, Prvé hodinky, Žliebky

- pôsobil ako bankový úradník, čo bolo ďalším zdrojom námetov pre jeho poviedky.

- počas prvej svetovej vojny narukoval do armády, dostal sa na východný fronr, kde prebehol na ruskú stranu

- bol majstrom krátkej prózy, písal krátke črty a poviedky z dedinského prostredia

- bol portrétistom postáv, ukázal osud najbiednejších, najchudobnejších

- pre svoju kritickorealistickú metódu si vyslúžil hanlivé pomenovanie „tupiteľ národa“

- svoje postavy neidealizuje, nezakrýva ich chyby, ktoré sú výsledkom biedy (zaostalosť, poverčivosť, ľahostajnosť, konzervativizmus, alkoholizmus)

- prvá zbierka poviedok Na mylných cestách – nenáročné ľudovovýchovné čítanie

- jeho poviedky vyšli v zbierkach Omrvinky, Z dediny, Besednice, Spod kosy, Tŕpky, Zbohom – opisuje vzťah k dedine a prírode, využíva vedomosti po starom otcovi

Nový obraz dediny:

- Maco Mlieč – jedna z najkrajších postáv v jeho tvorbe

- poviedka o osude zaostalého sluhu Maca Mlieča

- kontrast Mliečových morálnych vlastností, ľudskosti a jeho odpudzujceho zovňajšku

- kontrast Maca Mlieča a richtára a gazdu v jednej osobe, u ktorého pracuje za trochu jedla, pár kusov odeevu a tabak

- po maminej smrti pustol a biednel, až raz ho našli v maštali mŕtveho

- tesne pred smrťou príde opytať gazdu, či mu nie je niečo dlžen

- rozprávačom je samotný autor

- Apoliena – slúžka, ktorá stratila sluch od bitky vlastného opitého otca

- autor odhaľuje následky alkoholizmu

- rozprávač – jeden z učňov remeselníka, u ktorého apoliena slúži

- výsmešný postoj učňov k šlúžke sa postupne mení na pochopenie a súcit

 

Chlebové poviedky:

- Horký chlieb, Na chlieb, Mišo – zachytávajú objektívnu tragiku, vyplývajúcu z prenajímania človeka ako pracovnej sily

- Mamka Pôstková – poviedka o ťažkom živote ženy, ktoár mala muža aj syna pijanov, čo prepili celý majetok. Zarába si pečením chleba, pomáhala neveste, splácala dlžobu v banke až napokon predala aj perinu, aby splatila dlhy a mohla pokojne umrieť

- rozoprávač – autor v úlohe bankára

- Umrel Tomášik, Rozprávky z Ruska

 

Dráma:

- veselohra – sujetové (dejové) schémy nahradil komediálnym konfliktom a kresbou charakterov (Ženský zákon)

- vážna hra – zabudoval do nej dramatické konflikty (Nový život)

- Ženský zákon – veselohra v 4 dejstvách

- humorný príbeh lásky detí dvoch chudobných rodín

- šťastie mladých takmer prekazia dedinské klebetnice svojimi rečami. Nepísanému „ženskému zákonu“ – intrigám, klebetám a tvrdohlavosti urobí koniec energický Miškov otec a zachráni tak šťastie mladých

- Miško je odvedený do vojny, pred odchodom si však dajú šľub, že ho Anička bude čakať. Medzi Zuzou, matkou Aničky a Marou, matkou Miška, sa vyvinie spor, u koho budú novomanželia bývať. Kým je Miško preč, Dora dohadzuje Mare bohatú richtárovu dcéru. Podarí sa im rozvíriť kruh ohováračie, intríg a nedorozumení. Miško po príchode pod vplyvom týchto klebiet obviní Aničku, že ho nečakala. V poslednom dejstve Anička, Miško a Miškov otec Jano prekonávajú zvyšky a dôsledky „ženských zákonov“ a pred očami celej dediny dovŕšia nevydarené zásnuby z prvého dejstva.

- Statky – zmätky – vzťahy medzi postavami naruší honba za majetkom, pre ktorú zabudnú na ľudskosť, morálku a česť

- postavy sú psychologicky presvedčivé

- dráma má 5 dejstiev

- podobne ako v próze, aj tu Tajovský uplatnil hovorovú reč, príslovia a porekadlá

- Starí a bohatí Palčíkovci sú bezdetní a lakomí, aby si najali paholkov na svoj majetok. Preto dajú dohromady Zuzku Kamenskú a Ďura Ľavka. Mladým sľúbia, že môžu u nich bývať a že na nich prepíšu celý svoj majetok. V skutočnosti však potrebujú lacnú pracovnú silu. Matky oboch mladých v sobáši vidia veľkú šancu zbohatnúť. Zuzka je skromné dievča zvyknuté poslúchať, a tak s vydajom súhlasí. Ďurko je však ľahkovážny, má rád krčmu, zábavy, tanec, ženy. Nič sa nezmení ani po svadbe. Ďuro sa o gazdovstvo ani o svoju ženu nestará, chodí po krčmách a za starou frajerkou Betou. Zuzka nakoniec od Ďura odchádza aj so synom. K Palčíkovcom sa nasťahuje Beta. Aj tá však vidí len majetok, pre ktorý sa s Palčíkovcami stále háda. Na gazdových meninách, Ďuro na popud Bety požiada, aby mu Palčíkovci prepísali majetok a pre rodičov pôžičku. Nakoniec Palčíkovci Ďura aj Betu vyženú z domu. Po roku prídu aj s Ďurom Zuzku odprosiť a zavolať ju späť. Zuzka už Ďurovi odpustila, ale viac sa k nemu nechce vrátiť, lebo mu neverí.

 

Ďalšie drámy:

- návrat do minulosti

- nedosiahli úroveň predchádzajúcich drám

- Smrť Ďurka Langsfielda – opisuje udalosti revolučných rokov

- Blúznivci – tragický údel notára Messerschmidta odsudzujúceho plané národovstvo

- Hrdina – hlas svedomia vojaka Janka Mihálika, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli