Jdi na obsah Jdi na menu
 


Slovenská klasicistická a osvietenská literatúra

22. 12. 2009
KLASICISTICÁ A OSVIETENSKÁ LITERATÚRA

Slovenské národné obrodenie – 4 fázy:

 

1. fáza (1780 – 1820) – jazyková fáza

- bernolákovská generácia podnecovala zmeny v oblasti  spisovného jazyka

- prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny na základe západoslovenského nárečia sa stal Anton Bernolák

- vznikajú rovnaké podmienky pre evanjelikov a katolíkov, ktorých ciele boli rovnaké a smerovali k národnému uvedomeniu

- Trnava sa stala strediskom slovenského národného života, kde Bernolákovci založili v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo- osvetový ľudovo - výchovný spolok, ktorý vydával osvetové a náboženské knihy v bernolákovčine

- aj keď sa táto spisovná norma ako celonárodný jazyk Slovákov neujala, bernolákovci mali veľký vplyv na šírenie národného povedomia vo všetkých vrstvách slovenskej spoločnosti

2. fáza (1830 – 1835) – idea všeslovanskej vzájomnosti (Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik)

- vzniká Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej, na čele ktorej stojí Ján Hollý s Martinom Hamuljakom (zo strany bernolakovčiny) a Ján Kollár s Pavlom Jozefom Šafárikom (zo strany slovakizovanej češtiny)

- rozvoju slovenského povedomia napomáhalo aj divadelníctvo

- v roku 1830 Gašpar Fejérpataky – Belopotocký založil v Liptovskom Sv. Mikuláši prvé slovenské ochotnícke divadlo (ako 1.divadelnú hru hralo Chalupkove Kocúrkovo)

3. fáza (1835 – 1843) – štúrovskej generácie vzdelancov, ktorá sa zamerala na sociálne pozdvihnutie ľudových vrstiev

- veľké roľnícke povstanie na východnom Slovensku

- Štúrovi sa podarilo oživiť prednáškovú a literárnu činnosť na lýceu. 24. apríla 1836 skupina študentov bratislavského lýcea uskutočnila pamätnú vychádzku na Devín, kde sa zaviazala vernosťou slobode, pozdvihnutiu národného života a prijala slovenské mená (Štúr – Velislav)

- v júni 1842 slovenská delegácia odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, ktorý obsahoval sťažnosti proti národnému útlaku a požadoval zastavenie maďarizácie. Jeho výsledkom bolo odvolanie Štúra z funkcie námestníka profesora Palkoviča (1843)

- na protest proti Štúrovmu odvolaniu odišlo na jar 1844 z lýcea 22 študentov na evanjelické lýceum do Levoče, pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne Kopala studienku slová z básne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska

4. fáza (1843 – 1848) – na Hurbanovej fare v Hlbokom prijali 11. – 16. júla 1843 Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža Dohodu o uzákonení nového spisovného jazyka na základe kultúrnej stredoslovenčiny

- k štúrovskému programu sa postupne pridávali aj predstavitelia mladobernolákovcov: Ján Palárik, Andrej Radlinský a Martin Hattala

- Slovenská politická elita už v predvečer vypuknutia revolúcie sformulovala vlastný politický program, ktorý predniesol Štúr na pôde uhorského snemu 21. decembra 1847, keď v roku 1847 získal poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen.
(1847 – zjednotenie štúrovského a mladobernolákovského hnutia)

- Táto fáza sa končí revolúciou

 

 Kultúrne a osvetové aktivity :

· Učená spoločnosť malohontská

· Učená spoločnosť banského okolia

· Slovenské učené tovarišstvo

· Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej – 4 vydania Almanachu ZORA

· Katedra reči a literatúry česko – slovenskej

· Prvé časopisy a noviny

 

 Do popredia vystupujú dve úsilia:

1. snaha o uzákonenie slovenčiny za spisovný jazyk Slovákov. Pre katolícku časť Slovákov ju úspešne uskutočňoval Anton Bernolák.

2. starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu vydávaním ľudovo-výchovných diel a časopisov.
Uzákonenie spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom roku 1787 – na základe západoslovenského nárečia, na základe reči vzdelancov z Trnavskej univerzity.

 

 

 

Osvietenstvo

  Anton Bernolák - Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách – pravopisná sústava nového spisovného jazyka

- Grammatica slavica (Slovenská gramatika) – prvý pokus o ucelený pohľad na normotvornú gramatiku slovenčiny

- Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí – päť jazyčný slovník

- Etymológia slovenských slov - navrhol fonetický pravopis – uprednostnil zásadu: píš ako počuješ, každá hláska mala svoj znak, mäkkosť a dĺžku bolo treba vždy označiť

- uzákonil prvú spisovn slovenčinu – bernolakovština – vytvorenú na základe západoslovenského nárečia

 

 Jozef Ignác Bajza – René mládenca príhodi a skúsenosti - prvý slovenský román

- dielo má formu denníka a listu

- René je prototypom osvietenca – jeho konanie poháňa túžba po poznaní rozmanitosti sveta, ktorej podriadi aj osobný život

- dielo má 2 časti:

- 1. je dynamickejšia, opisuje príhody v Turecku, Egypte a Taliansku, kritizuje v nej islam. Napínavosť románu autor zvyšuje postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových líniách súčasne, čiže aj v retrospektíve

- 2. cez Viedeň sa vracaj na Slovensko a putujú po slovenských dedinách. Má jednoducú koncepciu výchovného románu, prešla cirkevnou cenzúrou. Je to najodvážnejšia kritika spoločenských pomerov. Autor v nej naznačuje, že hlavnou príčinou biedy nevoľníka je rast vykorisťovania zemepánom, ako aj nedostatok právnej, osobnej a majetkovej istoty roľníka

- hlavným hrdinom je syn bchodníka René, ktorý putuje z Benátok do Tripolisu. Chce totiž nájsť svoju sestru Fatimu, ktorú kedysi dávno uniesli piráti. Reného otec ho od cesty odhovára, ale keď sa inak nedá, vystrojí ho na cestu spolu so sprievodcom Van Stiphoutom – Reného učiteľom. René nakoniec nájde nielen stratn sestru, ale aj matku. Naceste zažije veľa dobrodružstiev – stroskotá na mori, dostane sa do otroctva, stane sa učiteľom krásnej Hadixy, do ktorej sa zamiluje (Hadixa je Bajzovým ideálom ženy – krásna, milujúca, túžiaca). Celá Reného rodina sa stretne v Benátkach, ale René opúšťa milovanú Hadixu a vydáva sa na ďalšie cesty do viedne a do Bratislavy, odkiaľ pokračujú po Slovensku. Táto časť dokumentarizuje a zachytáva domáce pomery – biedu, zaostalosť, zemianske príživníctvo a celú spoločenskú klímu na území Slovenska.

- Slovenské dvojnásobné epigramata – obmedzuje sa na pranierovanie ľudských slabostí a nešetril v nich ani bernolákovcov

 

 Juraj Fándly – Dúvěrna zmluva mezi mňíchom a ďáblom – dielo bolo ako prvé napísané v bernolákovčine

- kniha, ktorá je určená pre budúcich kňazov a autor v nej zdôvodňuje zrušenie žobravých rádov Jozefom II.

- zrušenie obhajuje tým, že tieto rády žili z tých najchudobnejších vrstiev spoločnosti, využívali neznalosť týchto chudobných a pod rôznymi zámienkami od nich získavali peniaze a dary (napr. predávali zázračné bylinky, obrázky so zázračnou mocou, triesky z kríža, ktoré niesol Ježiš na Golgotu, vymýšľali si povery, náboženské púte - všetko s cieľom zveľaďovania svojho bohatstva)

- mníchov tiež viní z toho, že upustili z rehoľných zásad (chudoba, telesná práca) a obviňuje ich z udržovania ľudu v neznalosti

- diabol = osvietenský kritik

- rozhovor mnícha Atanázia a uštipačného diabla Titinilla, ktorý ostro kritizuje nedostatky v kláštore, pričom vždy zvíťazí pokrokový náhľad na svet

- Piľní domajší aj poľní hospodár

- Zeľinkár

- O úhoroch aj včelách rozmlúvaní

- Slovenskí včelár

 

 

 

Klasicizmus

  Po napoleonských vojnách nastúpil v Rakúskej monarchii tvrdý absolutizmus a centralizmus, akékoľvek slobodomyseľnejšie hnutie bolo potlačené. Napriek snahe kancelára Metternicha národné hnutia v monarchii silneli.

  Idea všeslovanskej vzájomnosti (panslavizmus) – Ján Kollár presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa, lebo sa obával šírenia pangermanizmu (politické hnutie usilujúce sa o zjednotenie všetkých Nemcov do jedného štátu aj za cenu podmanenia si iných národov, predovšetkým Slovanov) a maďarizácie. Oporou v boji malo byť podľa jeho predstáv Rusko ako jediný slovanský nezávislý štát.

- keď Rusko zvíťazilo nad Napoleonovými vojskami, vzbudilo u Slovákov presvedčenie, že vďaka príbuznosti národov má Slovensko významné postavenie v dejinách Európy.

- myšlienky všeslovanstva sa šírili aj v bernolákovskom hnutí

 

 

 Ján Hollý – z bernolákovčiny vytvoril básnicky jazyk, prekladal aj diela z antickej literatúry

- obohatil slovenskú literatúru o nevé druhy a formy – epos, elégia, óda

- jeho životné dielo obdivovala štúrovská generácia a on zasa túto generáciu podporil v čase, keď presadzovala svoju spisovnú slovenčinu

- v eposoch sa venuje dvom témam – slovenské dejiny (Svätopluk) a príroda (Selanky)

- keď pracoval ako kňaz v Maduniciach, tmaojšiu faru zničil oheň a Hollý utrpel rozsiahle popáleniny na očiach a hlave, preto odišiel na Dolnú Vodu, kde aj umrel

- preklady – Ovídius, Vergílius, Homér

 

- Svätopluk 12 spevov, na začiatku každého podáva autor krátky obsah

- umelecky zobrazuje časť slovenských dejín, základom sú historické fakty z 9. storočia

- epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia

- veľký počet postáv – historické aj vymyslené vrátane mytologických, napr.: slovanský boh Černobog

- Hollý charakterizuje Slovanov ako národ mierumilovný, pracovitý a pohostinný

- nejde v ňom o oslavu Svätoplukovej osoby, ale o ideály rovnosti, spravodlivosti a lásky k vlasti

- vzorom jeho kompozície sú antické eposy – začínajú sa propozíciou (naznaačením deja), invokáciou (vzývaním múz) a pokračujú dejom (in medias res)

- veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synova Svätopluka. Karolmanovi (na čele Nemcov) prikáže Boh vo sne, aby oslobodil Svätopluka a vrátil mu Rastislavove miesto. Karolman to urobí len pod podmienkou, že si Svätopluk vezme jeho dcéru Adelaidu. Daruje mu tiež zbroj a s ním po boku chce napadnúť Devín. Svätopluk sa však stretáva so Slavomírom (panovník na hrade Devín) a informuje ho o zámeroch Karolmana. Slováci mu ponúkajú kráľovstvo, ale s tým, že si ho musí zaslúžiť v boji s Nemcami. Epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku a prijatím kráľovskej koruny

- epická šírka – opisovanie mnohých scén a postáv

- Cyrilo – Metodiáda – 6 spevov

- autor opisuje cesty vierozvestcov, príchod bratov do Veľkomoravskej ríše, život a účinkovanie

- tak ako Svätopluk, aj Cyrilo – Metodiáda sa končí víťazstvom ducha, víťazstvom Metóda nad intrigami nemeckých biskupov

- Sláv – 6 spevov

- dielo nie je historicky podložené, vyjadruje iba autorovu vieru v boj proti utláčaniu

- zobrazuje boj Tatrancov s lúpežnými Čudmi, ktorí sa na čele s kráľom Bondorom rozhodnú pomstiť svoj nevydarený nájazd do „Tatranska“.

- o víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv, hlavná postava eposu

- Selanky – 21 idylických básni, výjavov z pastierského života

- ospieval v nich slovenskú prírodu v najkrajších obdobiach roka - jari a lete a dedinského človeka v jeho tvorivej práci

- pastieri vedú pokojný život, venujú sa práci a spevu, tichej zábave a hrám

- v týchto postavách vstúpil do poézie slovenský ľud odetý ešte v antickom rúchu, no je ho skutky, myslenie a reči sú slovenské

 

- Pesňe – zbierka ód, v ktorých oslávil dobrodincov, priateľov a známych, svetských aj cirkevných hodnostárov, slovenskú prírodu, svoje okolie, rozlohu a veľkosť slovanstva a pod.

 

 

 Ján Kollár – študoval v Yenne, kde sa stretol s nacionalistickým hnutím Nemcov a spoznal neradostný život Polabských Slovanov, ktorí boli ponemčení a ich osud Kollár chápal ako varovanie pre ostatných Slovanov

- v roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817)

- bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty

- stúpenec austroslavizmu – politický smer slovanských politikov, usilujúcich sa o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie

- hoci sa láska v klasicistickej literatúre prakticky nespomína a nie je témou autorov, Kollár toto pravidlo porušil

- autor spája lásku k Míne (Frederika Schmidtová) s láskou k národu a robí ich najhlavnejšími témami svojích diel

- Kollár všetko toto chápe ako navzájom prepojené elementy a vyjadruje názor, že kto nepoznal lásku k žene, nikdy nespozná lásku k svojmu národu a vlasti

 

 

- O literárni vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými - v tejto práci vysvetlil koncepciu slovanskej vzájomnosti

- rozdelil Slovanov a ich jazyky na 4 kmene - ruský, poľský, ilýrsky a československý

- Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky - odmietol snahy Štúrovcov o uzákonenie spisovného jazyka

- Slávy Dcéra – rozsiahle lyricko-epické dielo

- predspev a 5 spevov

- v zbierke je najvýznamnejšia báseň Vlastenec, ktorá bola cenzúrou zakázaná a stala sa základom predspevu

- dielo je preniknuté myšlienkami vlastenectva a slovanskej vzájomnosti

- vlastenecké znelky – vyslovuje svoje morálno – vlastenecké názory na dobové otázky a problémy domoviny

- ľúbostné znelky – vyrástli z bezprostredného zážitku, ozýva sa v nich šťastie z lásky a úprimný žiaľ z odlúčenia

- osnova Slávy Dcéry – bohyňa Sláva (predstavuje slovanastvo) sa sťažuje bohom, mad krivdami, ktoré pretrpeli slovania. Tí rozhodnú, aby Milek (syn bohyne Lady) stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti

- Předspěv – napísaný elegickým distichonom

- žalospev nad slovanskou minulosťou, v ktorej zvíťazilo násilie nad spravodlivosťou, neprejavuje nenávisť k inému národu, ale obracia ju na zotročovateľov

- 1. spev – Sála – vyznanie lásky k Míne, spomína na krásne časy, lúči sa s ňou a sľubuje jej vernosť

- lásku k žene spája s láskou k národu

- 2. spev – Labe, Rén, Vltava – básnik prechádza ponemčenými, polabskými a pobaltskými krajinami a pripomína si slávu minulosti i krivdy spáchané na Slovanoch

- zamýšla sa nad tým, že činy obyčajného človeka môžu byť lepšie ako veľké historické činy

- 3. spev – Dunaj – prichádza na Slovensko, naďalej zobrazuje utrpenie Slovanov

- vidina zjednoteného Slovanstva ho utešuje a dáva mu silu

- 4. spev – Léthe – prechádza s Mínou po slovanskom nebi, na slávu slovenských dejateľov

- zatracuje nepriateľov a zradcov a chváli vlastencov

- 5. spev – Acheron – Slovanské peklo – autor sa dostáva do pekla, kde zatracuje neprajníkov, zradcov a odrodilcov

 

 Pavol Jozef Šafárik – v roku 1823- spolu s Kolárom a Benediktom vydal zbierku ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích

 - v roku 1848 pokrokovo vystúpil na Slovanskom zjazde

- zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, o školské reformy, budovanie slavistických katedier, vydávanie prameňov

- v čase Bachovho absolutizmu žil utiahnutý a venoval sa iba vedeckej práci

- zo strachu pred prenasledovaním za svoje smelé vystúpenie na zjazde v roku 1848 spálil svoju korešpondenciu

- v Bratislave s Palackým napísal anonymný spis vo forme 6 listov – Počátkové českého básnictví obzvlášte – spracovali v ňom teoretické otázky prozódie a angažovanosti poézie, kritike podrobili súčasnú českú a slovenskú poéziu, odmietli Dobrovského prozodický systém a navrhli používať časomieru

- zaoberal sa aj štúdiom pamiatok staroslovienskej literatúry a dejín slovanských národov

 

- Slovanské starožitnosti - predstavil slovanské národy

- dokazoval indoeurópsky pôvod slovanských jazykov a vychádzal pri tom zo záznamov arabských a gréckych historikov a návštevníkov slovanských krajín

- dielo pomohlo rozšíriť poznatky o slovanských národoch a bránilo ich pred zneužívaním - o jeho význame svedčí aj fakt, že vyšlo v ruskom, poľskom i nemeckom preklade, sčasti aj v srbštine a francúzštine

- Slovanský národopis - základné údaje o slovanských národoch, ich sídlach, jazykoch, etnických hraniciach so zemepisnou mapou

- v spore o štúrovskú slovenčinu sa postavil na stranu Jána Kollára ako jeho generačný druh, ale prejavil pochopenie aj pre Štúrovo vystúpenie. Mal však obavy, že spisovnou slovenčinou sa oslabí spoločný zväzok Čechov a Slovákov

- Dejiny slovanskej reči a literatúry – tento vedecký spis vzbudil ohlas, lebo Šafárik ako prvý podrobne informoval o literatúrach a jazykoch jednotlivých slovanských národov

- chcel dokázať, že Slovania sú dedičmi antickej vzdelanosti

- Tatranská múza s lýrou slovanskou – poézia venovaná školskému inšpektorovi G. Berzevicimu,v ktorej sa pridržiaval pravidiel prízvučnej prozódie

- vyjadril v nej svoje umelecké presvedčenie i vieru v poslanie básnictva

- podľa neho poézia už nie je hrou a ozdobou, ale životnou potrebou a odrazom vnútorných stavov tvorcu

- touto zbierkou vniesol do slovenskej literatúry sonet

 

 

 Ján Chalupka - predstaviteľ obrodenskej literatúry, písal básne, politické a náučné spisy,
umeleckú prózu a divadelné hry

- je starším bratom štúrovského básnika Sama Chalupku

 - ťažisko jeho tvorby je v dramatických dielach, najmä vo veselohrách

 - poznal veľmi dobre malomestský život, ktorý sa stal námetom jeho veselohier

- do literatúry uviedol pojem ,, Kocúrkovo” – dodnes označuje pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi názormi

 - písal svoje hry po česky (keďže bol evanjelik), neskôr už ale v Štúrovej slovenčine

 - Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali - satira na život malého mesta, ktorého predstaviteľov predstavuje ako namyslených, no zároveň duševne i hospodársky zaostalých

- kritizuje a ironizuje ich obmedzenosť, nevzdelanosť, hlúposť, duševnú prázdnotu, ich snahu prispôsobiť sa novým módnym prúdom

- komika

· Charakterová – postavy charakterizuje menom, ktorý je v súlade s ich spoločenským postavením, napríklad chudobný zeman – Pán z chudobíc
 - falošné vlastenectvo, považuje sa za Maďara, hoci maďarčinu neovláda - čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina

   - nadutosť a obmedzenosť, opičenie sa po panských spôsoboch

· Jazyková – „uhorská reč“ - zmiešanina maďarčiny, nemčiny, latinčiny so slovenčinou

- ide o veselohru v 3 dejstvách s výstižným mottom, ktoré je písané po latinsky, ale preložené do slovenčiny : „ Čo sa smeješ ? Reč je o tebe.“

- kritizuje lipnutie na odumierajúcich tradíciách, izoláciu malých slovenských miest od ostatného sveta, kvôli čomu sa náš národný život nevedel širšie rozvinúť

- Chalupka predstavuje 3 základné spoločenské vrstvy malomesta

- zbohatlícku maloburžoáziu stelesňuje čižmársky majster Jánoš Tesnošil (podľa toho, že šije malé topánky), ktorý si pomaďarčil meno a hlásil sa k vládnucej vrstve, v názoroch je však obmedzený, úzkoprsý

- zemianstvo predstavuje cirkevný úradník Pán z Chudobíc, ktorý je zemanom hlavne na spoločenskom, ale aj duševnom úpadku a hlavný cieľ jeho života je pomďarčiť Kocúrkovo, hoci on sám je Slovák z Turca, no svoj rodokmeň odvodzuje od Arpáda a synovi dal meno podľa vodcu Húnov Atillu

- predstaviteľom slovenskej inteligencie je učiteľ Sloboda - vlastenec, ktorý si váži maďarčinu, ale odmieta učiť deti v Kocúrkove v maďarčine, odmieta odrodilstvo a pomaďarčovanie, ktorému sa ľudia prispôsobujú väčšinou z túžby po vyššom postavení

- téma – voľba nového učiteľa

- v Kocúrkove sa schádza konvent (zhromaždenie oprávnených členov) na voľbu n ového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil podporuje susedovho syna Martina, za ktorého plánuje vydať svoju dcéru Aničku. Podľa vôle Pána z Chudobíc však zvolia mladého turčana Slobodu. Tesnošilka sa ho snaží získať pre svoju dcéru a Pán z Chudobíc mu prikazuje učiť deti po maďarsky. Sloboda jednoaj druhé odmieta. Po prvé lebo je uvedomelý Slovák a po druhé, zaľúbil sa do dcéry starého učiteľa

- romantické prvky – časť, v ktorej zobrazuje putovanie Slobodu s kamarátmi študentmi do Kocúrkova a stretnutie so zbojníkmi na čele s Krahulcom, ktoré je popretkávané ľudovými piesňami

 

- Bendegúzzobrazuje putovanie dvoch pomaďarčených turčianských zemanov (Bendeguz a Kolompos) po svete, ktorí hľadaj pravlasť Maďarov

 - zosmiešňuje maďarský šovinizmus

 - Všetko naopak

 - Trasorítka

- Trinásta hodina