Jdi na obsah Jdi na menu
 


Humanistická literatúra

19. 11. 2009

HUMANISTICKÁ A RENESANČNÁ LITERATÚRA (14. storočie - 17. storočie)

 

 

 

Humanizmus (lat. humanus – ľudský)

Renesancia (fran. renaissance – obroda, znovuzrodenie, obnova)

 

 V 14. storočí sa v Taliansku začali objavovať prvky, ktoré predznamenali nástup novej epochy, neskôr nazvanej renesancia. Išlo o obdovie, ktoré sa vyznačovalo geografickými objavmi krajín a kontinentov, vedeckými objavmi, vynálezmi kompasu, strelných zbraní a kníhtlače. Vznikala nová spoločenská vrstva meštianstvo, ktoré nadobudlo určitý majetok a ovocie svojej práce si chcelo užiť už na tomto svete. Preto sa pozornosť začala znova sústrediť na človeka, na jeho schopnosti, práva a možnosti. Od nadpozemského života sa predzádza k životu pozenskému. Znova sa objavuje záujem o obdobie, v ktorom bol človek v centre záujmu – o antiku

 Cieľom bolo znovuzrodenie antiky a obrodenie človeka v duchu antických ideálov

 Hlásalo sa právo človeka na šťastné prežívanie života a dôstojný život už tu na zemi

 Znaky humanizmu – hlásal sa aj racionalizmus (úcta k rozumu)

 senzualizmus (zmyslové poznanie)

 individualizmus (význam jednotlivca)

 Humanisti študovali a vydávali diela antických autorov a napodobňovali ich tvorbu, zozačiatku sa používal iba latinský jazyk, neskôr aj národné jazyky

 Renesancia sa od štúdia a napodobňovania antiky posunula k zobrazovaniu radostného vzťahu človeka k pozemskému životu

 Hlavný hrdina – obyčajný človek

 Literatúra má svetskejší charakter, poľudšťuje sa

 Prvýkrát sa objavuje novela

 V dielach sa využíva humor, satira, irónia

 Humanizmus – využíval latinský jazyk, neskôr aj národné jazyky

 Renesancia – využívala iba národné jazyky

 

 

Talianská literatúra

 

 Dante Alighieri – Božská komédia – zložená zo 100 strôf v tercínach (trojveršová strofa)

- zobrazuje základné problémy stredovekého človeka

- jej pomiselný dej sa začína nocou zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok roku 1300 a končí sa polnocou nasledujúceho piatka

- je zaľudnená množstvom mytologických i historických postáv, byblických bytostí, svätých a Danteho súčasníkov

- vyjadruje tžbu človeka po poznaní, po ideálnlej, spravodlivej a harmonickej ríši dobra

- básniková duša putuje záhrobím – peklo, očistec, raj

- Danteho duša predstavuje celé ľudstvo

- Vergílius predstavuje rozum

- Beatrice predstavuje zjavenú pravdu aj cirkevnú autoritu

- básnik na svojej ceste zablúdi v temnom lese (symbol hriechu). Pardál, lev a vlčica – symboly ľudských nerestí rozmarnosti, pýchy a lakomstva mu zabránia vystúpiť na pahorok ožiarený slnkom, t.j. preniknúť k šťastiu. Zachraňuje ho Vergíliov tieň, ktorý zosiela Beatrice, a sprevádza ho Peklom a Očistcom. Na konci Očistca sa básnika ujíma Beatrice a sprevádza ho Rajom.

 Giovanni Boccacio – Dekameron – zbierka 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí

(7 žien a 3 muži) počas 10 dní na florentskom vidieku, kam ušli pred morom

- podáva pestrý obraz spoločenského života renesančného Talianska

- časté sú ľúbostné príbehy, v ktorých ukazuje, že láska je hlavným zdrojom ľudskej radosti a žiaľu, ale aj hybnou silou života

- rozprávania sú väčšinou veselé a sú ukončené ponaučením

- autor odsudzuje ľudské nedostatky (pokrytectvo, hlúposť) a do popredia stavia lásku k žene

- odhaľuje skorumpovanosť cirkevných hodnostárov, nechcené manželstvá a nevery

- rozprávači si každý večer volia kráľa a kráľovnú,kráľ stanovuje tému príbehu na ďalší deň 

 Francesco Petrarca – Spevník – 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval milovanej Laure

- vložil do nich smútok, melanchóliu a pocity únavy zo života

- Lauru predstavuje ako symbol, aj ako reálnu bytosť

- toto dielo je u nás známe ako Sonety pre Lauru

 

 

Francúzska literatúra

 

 Francios Villon – Malý testament – lúči sa ním pri odchode z Paríža

- v tejto knihe si berie na mušku všetkých, ktorými pohŕda, z ktorých sa vysmieva a ktorých nenávidí

- využíva výsmech a humor

- Veľký testament – spomienka na mladosť, lásku, študentskú veselosť

- svoje pocity zakrýva iróniou

 Francois Rebelais – Gargantua a Pantagruel – týmto dielom točil na sorbonských sudcov

- vyjadroval túžbu po poznaní

- hlavné postavy (obri) putujú po svete, stretávajú rôznych ľudí, ktorých autor zobrazuje groteskne

- paródia na rytierské romány a stredoveké eposy

 

 

Španielská literatúra

 

 Lope De Vega – písal hry náboženského charakteru, historické hry a komédie

- Učiteľ tanca , Záhradníkov pes

 Miguel De Cervantes Saavedra – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – je symbolom človeka, ktorý sa odtrhol od reálneho sveta

- hlavná postava románu – Don Quijote – je heroikomický typ – smiešny hrdina

- zámerom autora bolo zosmiešniť populárne rytierske romány

- autor stavia do konfliktu dva svety – svet ideálov a svet skutočnosti

- využíva humor a satiru

- cez postavu Dona Quijota vyjadruje svoj názor na tedajšiu spoločnosť, odhaľuje jej chyby vyjadruje svoje názory v mnohých oblastiach, napr.: sloboda, cirkev, človek a pod.

- vyjadruje tiež myšlienku, že človek sám nedokáže vyriešiť všetky problémy spoločnosti

- Don Quijot sa z čítania rytierskych románov pobláznil, vydal sa na ryt. výpravu, pretože na svete je veľa neprávosti, zmenil si meno; krčmu si predstavil ako hrad. Putuje na starom a vychudnutom koni (Rocinant) a sprevádza ho sedliak Sancho Panza na svojom oslovi. Hrdina chce pomáhať biednym a naprávať krivdy, no jeho dobrodružstvá sa končia zosmiešnením alebo bitkou. Nakoniec sa poberá domov, ochorie a až na smrteľnej posteli vytriezvie zo svojho poblúznenia. V testamente uvedie, že ak sa jeho dcéra vydá za muža, ktorý uveril rytierským románom, odoberie sa jej majetok

- Cervatovi hrdinovia sa stali literárnymi typmi – Don Quijot (naivný, smiešny rojko)

- Sancho (praktický sedliak)

 

 

Anglická literatúra

 

 William Shakespeare – dramatik, napísal 37 divadelných hier

- písal komédie, tragédie, historické hry

- jeho hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sa nevzdávajú svojich ideálov, hoci s aich osud často končí tragicky

- Shakespeare odsudzuje predsudky, zákernosť, pokrytectvo a krutosť

- V hrách strieda prózu s veršami

- Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru – komédie

- Rómeo a Júlia – námet tragédie vychádza zo stredovekej povesti

- v mene individualizmu ved hrdinovia boj proti všetkému a proti všetkým. Mladí ľudia vedú zápas o samostatné určenie vlastného osudu

- láska Romea a Júlie sa končí tragicky pre nepriateľstvo ich rodov. Až nad hrobom oboch detí uzatvoriaich otcovia „chmúrny mier“

- vo Verone dochádza k potýčkam mezdidovma znepriatelenými rodmi: Montecovcami a Capuletovcami. Romeo sa na plese zamiluje do Júlie. Tajne ich zosobáši františkánsky mních brat Vavrinec. Onedlho sa romeosnazí zabrániť súboju Júliinho bratranca Tybalta so svojím priteľom Mercuciom. Mercucio je však v súboji zranený a zomiera. Romeo pomstí jeho smrť a zabije Tybalda. Romea vypovedajú z Verony. Rodičia Júlie ju nútia do sobáša s Parisom. Brat Vavrínec nájde riešenie. Júlia vypije nápoj, ktorý jej spôsobí domnelú smrť. Po precitnutí ju maj uniesť do Mantovy. Romeo sa však o pláne nedozvie včas, naopak, myslí si, že Júlia je mŕtva. Pri jej „hrobke“ zabije trúchliaceho Parisa, pre jej tele vypije prudký jed a umiera. Po precitnutí Júlie jej nikto nedokáže zabrániť v samovražde pri Romeovej mŕtvole (prebodne sa nožom)

- Hamlet – kľúčová Shakespearova tragédia

- zobrazuje boj jednotlivca so svetom intríg a zločinu

- Hamlet síce podľahne v nerovnom zápase so skazeným svetom, pomenuje však príčiny a nositeľov zla a usiluje sa o ich zlepšenie

- hra odráža krízové javy Anglicka na prelome 16. a 17. storočia, ako aj osobný zármutok Shakespeara nad smrťou syna Hamneta

- vzdáva hold divadlu – v hre je prítomné divadlo v divadle (putovní herci hrajú predstavenie na dánskom kráľovskom dvore)

- 5 dejstiev

- konflikty – Hamlet a Claudius – Claudius zabil Hamletovho otca a vzal si jeho trón aj manželku

- Hamlet a Polonius – bránil láske Hamleta a dcéry Ofélie

- Hamlet a Leartes – brat Ofélie, ktorý vyzval Hamleta na súboj na život a na smrť, aby pomstil smrť svojho otca aj sestry

- Hamlet a Gertrúda – Hamlet odsudzuje matku, že sa vydala za vraha vlastného manžela

- Dánsky kráľovič sa od nočného prízraku svojho otca na hradbách hradu Elsinor dozvedá, že kráľa Hamleta zavraždil jeho brat, terajší kráľ Claudius, ktorý sa oženil s jeho matkou, kráľovnou Gertrúdou. Princ, zaľúbený do Ofélie, dcéry komorníka Polonia, predstiera šialenstvo, aby pomstil vraždu. Oféliin brat Laertes aj otec Polonius ju od lásky k šialenému Hamletovi odrádzajú. Hamlet využije návštevu hereckej družiny na zinscenovanie podobenstva o zavraždení svojho otca. Claudius je hrou otrasený, a tak ho chce Hamlet zabiť. Mečom však prepichne Polonia. Nesťastná Ofélia sa pomätie a utopé sa. Jej brat vyzve Hamleta na sboj. Hamlet v súboji síce víťazí, ale pretože súperov meč je otrávený, po zranení zomiera spolu s Laertom. Ešte predtým však zabije kráľa, stane sa svedkom kráľovninej smri, ktorá omylom vypila pohár otráveného vína určeného Hamletovi, a zabráni samovražde priateľa Horácia, tkorý má objasniť okolnosti princovho tragického osudu. Umierajúci Hamlet za panovníka Dánska určí Frotinbrasa – nórskeho vojvodu, ktorý sa vracia z vojenskej výpravy. Dánsky trón tak získa cudzinec, pretože dynastia vymiera v dôsledku mravného úpadku jej členov. Fortinbras rozkáže, aby princa Hamleta pochovali s kráľovskými poctami, čím mu vzdá úctu.

- Othello – Othello v žiarlivosti podľahne intrigám Jaga a zavraždí svoju nevinnú manželku Desdemonu. Keď zistí, že sa dal oklamať, spácha samovraždu. V tejto tragédii výťazí podlosť a intrigy nad čistým ľudským citom.

- Kráľ Lear – starý kráľ chce rozdeliť ríšu svojím trom dcéram 2 najstaršie dcéry, ktoré sa otcovi neúprimne líškajú, získajú dedičstvo, no na jedinú úprimnú dcéru kráľ zanevrie a vydá ju. Najstaršie dcéry otca vyženú, lebo im prekáža. Goneril zabije Regan a sama spácha samovraždu. Vtedy prichádza Kordélia s vojskom otcovi na pomoc. Padne však do zajatia a tam ju zavraždia. Otcovi pri pohľade na mŕtvu dcéru pukne srdce.  

- historické hry – preniknuté vlasteneckým pátosom (Henrich VI., Richard III. a pod.)

 

 

Nemecká literatúra

 

 Hans Sachs – písal divadelné hry a veršované anekdoty, R. Wagner zvečnil jeho postavu v opere Majstri speváci Norímberskí

 

Poľská literatúra

 

 Jan Kochanowski – Frašky, Treny

 

Česká literatúra

 

 Daniel Adam z Valeslavína – Kalendář historický

 Jan Blahoslav – Gramatika česká

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Slovenská humanistická literatúra

 

 Nástup slovenského humanizmu a renesancie sprevádzali pohnuté časy : turecké vpády, presadzovanie reformácie, boje medzi jej zástancami a odporcami (protireformácia), protihabsburské povstania Bočkaja a Betlena

 Strediskom nového európskeho myšlienkového hnutia bol kráľovský dvor Mateja Korvína, ktorý v Bratislave založil univerzitu Academia Istropolitana (1465)

 Na charakter nášho humanizmu vplývala pražská a viedenská univerzita a v nemalej miere samotná reformácia

 Prevahu nadobudol latinský literárny humanizmus

 Príležitostné humanistické básne gratulujú k sviatkom, výročiam, oslavujú úspechy, vyjadrujú sústrasť pri úmrtí

 V humanizme sa už rodí zmysel pre konkrétnu individualitu

 Renesancia u nás sa na európsky prúd napojila dosť nevýrazne

 

 

Humanistická poézia

 Martin Rakovský – O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach – uznáva opodstatnenosť vznešených predstavených, no upozorňuje aj na užitočnosť roľníkov, remeselníkov a obchodníkov. Za príčiny rozpadu štátov označuje krutovládu, nespravdlivosť, neschopnosť panovníka, nerovnosť a bezbožnosť ľudu i jeho pánov

- O svetskej vrchnosti – podáva vzorový model spravodlivého panovníka podľa anticko – kresťanských humanistických zásad

 Jakob Jakobeus – Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa – signalizuje prebúdzanie slovenského národného povedomia u vtedajšieho meštianstva. Matka Slovákov plačúca nad osudom svojích detí i svojím, v náreku rozpráva Kristovi o vojnách, pohromách, more, diabolských nástrahách a ostatných nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú jej potomstvo

 

 

Humanistická odborná próza

 Ján Jesenius – bol lekár, ktorý ako prvý predviedol 1. verejnú pitvu a svojimi spisami kliesnil cestu modernej medicíne

 Vavrinec Benedikt z Nedožier – vykonal zaslúžilý čin v oblasti jazykovedy, keď napísal prvú systematickú gramatiku češtiny, v ktorej zdôraznil rozdiely medzi češtinou a slovenčinou (2 knihy ... českej gramatiky)

 

 

Renesančná poézia

 Historické piesne - s protitureckou alebo protihabsburskou tématikou, ktoré boli väčšinou anonymné, tradovali sa ústne, čo ich zbližovlo s folklórom, ale iba niektoré zľudoveli (Píseň o zámku muranském Martin Bošňák)

 Ľúbostná poézia

 Náboženská lyrika – pridržiavala sa náboženskej tématiky, neraz však vypovedala o subjektívne prežívaných osobných i spoločenských problémoch

- Ján Silván (Písne nové na sedm žalmú kajících)

- Juraj Tarnovský (piesne duchovné staré i nové)

- Eliáš Láni

- Daniel Pribiš

 

 

 

Renesančná próza

 Menej početné zápisy

 Legenda O svätom Jurajovi, Amor a Psyché, rytierská poviedka O Genovéve

 

Renesančná dráma

 Prekvitali latinské humanistické školské hry s biblickou, antickou a historickou tematikou. Aj študenti mali ukázať, ako ovládajú latinčinu, ako vedia vystupovať na verejnosti a deklamovať úlohy naspamäť

 Pavel Kyrmezer – Komédia česká o bohatci a Lazarovi – príbeh o nadutom ktorý nechce zmierniť biedu chudobného Lazara ani omrvinkami zo svojho stola. Za bezcitnosť ho smrť prekvapí uprostred stolovania a čerti ho odnesú do pekla

- Komédia nová o vdově – tu odsudzuje chamtivosť kupca, ktorý bezohľade vymáha dlh od chudobnej vdovy. Pomôže jej prorok zázračným rozmnožením oleja

 Juraj Tesák Mošovský – Komedie ... Ruth – biblický príbeh o statočnej neveste, ktorá sa obetavo starala o svoju svokru

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář